21.12.2021, USA
Ministerstvo zahraničných vecí USA schválilo zámer umožniť predaj elektromagnetického katapultu (Electromagnetic Aircraft Launch System - EMALS), pokročilého záchytného zariadenia (Advanced Arresting Gear - AAG) a súvisiaceho vybavenia (vrátane pozemných podporných prvkov, certifikácie a inštalácie na loď a výcviku špecialistov na obsluhu a údržbu zariadení) v hodnote 1,321 miliardy dolárov. O predaj požiadala Francúzska vláda v súvislosti s plánovanou výstavbou lietadlovej lode novej generácie. Schválený predaj umožní v budúcnosti zvýšiť interoperabilitu medzi ozbrojenými silami USA a Francúzska v budúcnosti. Francúzske námorníctvo v súčasnej dobe prevádzkuje jedinú lietadlovú loď Charles de Gaulle (R91). Táto lietadlová loď s nukleárnym pohonom (jediná lietadlová loď s týmto pohonom mimo USA) a katapultom je v službe od roku 2001 a je historicky desiatou lietadlovou loďou francúzskeho námorníctva. Pôvodne ju mala doplniť druhá konvenčná lietadlová loď (požiadavka vyplynula z problémov, ktoré v tom čase sprevádzali službu Charles de Gaulle), ktorá mala vychádzať z britského projektu Queen Elisabeth, ku ktorému sa Francúzsko v roku 2006 pripojilo. V roku 2008 Francúzsko ale ďalšiu spoluprácu na vývoji pozastavilo a z projektu definitívne odstúpilo v roku 2013. V súčasnej dobe prebiehajú práce na príprave tzv. lietadlovej lode novej generácie (Porte-avions de nouvelle génération - PA-NG), na ktorej plánujú použiť najmodernejšie dostupné technológie, vrátane elektromagnetických katapultov. Začiatok výstavby nového nosiča s nukleárnym pohonom a výtlakom okolo 75 000 t (pri dĺžke 300 m a šírke 40 m) je plánovaný predbežne na rok 2025, pričom do služby by plavidlo mohlo byť zaradené okolo roku 2038.
V rovnaký deň bol zverejnený súhlas s dodávkou protitankových riadených rakiet Javelin pre potreby Litovských ozbrojených síl. Dodávka PTRS a súvisiaceho vybavenia by mala byť realizovaná prostredníctvom programu FMS (Foreign Military Sales) a jej celková hodnota by nemala presiahnuť 125 miliónov dolárov (v sume je započítaná aj hodnota už predtým schválenej dodávky). Litva prejavila záujem o dodatočných 230 rakiet FGM-148F a 20 odpaľovacích zariadení Javelin, ktoré rozšíria už schválenú dodávku 110 rakiet a 10 odpaľovacích zariadení a potrebný výcvik obslúh a technických špecialistov. Dodávka bude ralizovaná novovýrobou, ktorú zabezpečí spoločnosť Raytheon/Lockheed Martin Corporation Joint Venture.
21.12.2021, Rusko
Ruské námorníctvo prevzalo do služby dve nové atómové ponorky. Prvou je raketonosná ponorka Knieža Oleg (K-552) triedy Borej-A (Projekt 955A, resp.09552) vyzbrojená balistickými raketami, druhou stíhacia útočná ponorka Novosibirsk (K-573) triedy Jaseň-M (Projekt 885M). Knieža Oleg je druhou jednotkou vo svojej triede, ale piatou jednotkou v rámci pôvodného projektu Borej (kam patria 1 x ponorka triedy 09550, 2 x ponorka triedy 09551 a 2 x ponorka triedy 09552). Vo výstavbe sú ešte 3 ponorky rovnakej triedy (z toho jedna, Generalisiimus Suvorov, bola dňa 25.12.2021 slávnostne presunutá z výrobnej haly do suchého doku, čím sa začala záverečná etapa jej stavby) a v roku 2020 boli objednané ďalšie 2 ponorky. Ponorka je vyzbrojená 16 strategickými balistickými raketami R-30 Bulava, má dĺžku 170 m, šírku 13,5 m a pod hladinou dosahuje max. rýchlosť takmer 54 km/hod (pri výtlaku 24 000 ton). Novosibirsk je úplne iná kategória ponorky – jej úlohou je vyhľadávať a ničiť hladinové lode a ponorky protivníka. K tomu je vyzbrojená torpédami, mínami a protilodnými (dnes už použiteľnými aj proti cieľom na pevnine) raketami. Je to druhá ponorka tejto triedy (tretia, ak budeme počítať aj úvodnú ponorku Severodvinsk (K-560) triedy 885 Jaseň). Vo výstavbe je ďalších 5 ponoriek tejto triedy. Ponorka má dĺžku 119 m, šírku 13,5 m, výtlak pod hladinou dosahuje 11500 ton a rýchlosť takmer 58 km/hod pod hladinou a 30 km na hladine. Je vyzbrojená 8 odpaľovacími zariadeniami pre rakety a 4 torpédometmi. Na palube sa nachádza 24 až 32 rakiet a 12 torpéd, či obdobnej munície. Obe ponorky budú po získaní operačnej pripravenosti odoslané k svojmu pôsobisku v Tichomorskej flote.
22.12.2021, Indonézia
Predstavitelia Indonézskych vzdušných síl sa vyjadrili, že sa „s ťažkým srdcom“ vzdávajú plánov na nákup lietadiel Su-35S. Odôvodnili to nedostatkom finančných prostriedkov v indonézskom rozpočte v nasledujúcich rokoch, čo im neumožňuje realizovať plánovaný nákup a prevádzku troch rôznych typov moderných lietadiel. Rokovania budú pokračovať so spoločnosťami Dassault (lietadlo Rafale, 24 ks) a Boeing (lietadlo F-15EX, 8 ks). Práve tieto 2 typy mal dopĺňať typ Su-35S v predpokladanom počte 11 ks. Mnohí ruskí analytici ale v súvislosti s uvedeným rozhodnutím upozorňujú na fakt, že za zmenou plánov nemusia byť len finančné problémy krajiny, ale aj obava z hrozby sankcií zo strany USA v súvislosti zo zákonom Countering America's Adversaries Through Sanctions Act z júla 2017, zameranom na predajcov a kupcov vojenskej techniky z Ruskej federácie, Iránu a KĽDR. Lietadlo Su-35S je viacúčelové lietadlo vyvinuté z úspešného typu Suchoj Su-27. Počiatky jeho vývoja siahajú do konca 80-tych rokov 20. storočia (prvý prototyp T10M1 vzlietol už v roku 1988), ale v roku 1995 bola výroba pôvodného Su-35 ukončená po vyrobení 9 lietadiel. Typ ale nezapadol prachom a na jeho vývoji sa pokračovalo pomaly ďalej. V roku 2008 vzlietol prototyp novej verzie Su-35 v roku 2011 bol zalietaný prvý prototyp súčasnej verzie Su-35S s novými výkonnejšími (a úspornejšími) motormi a novým elektronickým vybavením. Lietadlo bolo bojovo nasadené v Sýrskom konflikte a okrem Ruska slúži aj v letectve ČĽR (Su-35SK). Záujem o lietadlo prejavili aj ďalšie štáty, ale mimo Egypta (kde je osud kontraktu zatiaľ nejasný) nedošlo k iným predajom. Su-35S je dvojmiestne lietadlo s max. vzletovou hmotnosťou 34,5 tony. Na bojisko umožňuje dostať až 8 t rôznej výzbroje na 12 závesníkoch. Pri rozpätí 14,7 m a dĺžke 21,9 m môže dosahovať rýchlosť až 2390 km/hod (vo výške 11 000 m). Dolet závisí na konfigurácii výzbroje, ale max. preletová vzdialenosť dosahuje 4500 km.
22.12.2021, Francúzsko
Spoločnosť Airbus uzatvorila kontrakt s francúzskou agentúrou DGA (Direction générale de l'armement – Hlavné riaditeľstvo pre vyzbrojovanie) na vývoj, výrobu prototypov a dodávku 30 ks sériových vrtuľníkov H160M Guépard do roku 2027. Vrtuľník H160M Guépard je vojenskou viacúčelovou verziou civilného vrtuľníka Airbus H160 a podľa kontraktu je úvodná séria rozdelená medzi pozemné sily – námorníctvo a letectve v pomere 21:8:1. Vrtuľník by mal následne nahradiť vo výzbroji typy Gazelle, Fennec, Dauphin, Panther a Alouette III, ako aj časť vrtuľníkov Puma, pričom celkový objem potreby sa v súčansej dobe predpokladá na úrovni 169 ks (80 pre pozmené sily, 49 pre námorníctvo a 40 pre letectvo). Podľa požiadaviek by mal byť vrtuľník schopný plniť úlohy pátracej a záchrannej služby (pozemnej aj námornej), prieskumu, palebnej podpory, transportu a zásobovania. Námorníctvo naviac požaduje aj možnosť boja s hladinovými cieľmi. Civilný vrtuľník H160 bol prvýkrát predstavený v roku 2015. V rovnakom roku absolvoval svoj prvý let aj prototyp. Prvý sériový vrtuľník H160 vzlietol v roku 2018 celkom bolo ku koncu roku 2021 (mimo prototypov) vyrobených okolo 10 vrtuľníkov. Vývoj vojenskej verzie podľa požiadaviek francúzskych ozbrojených síl sa začal v roku 2017 s predpokladanými dodávkami od roku 2024. Často sa meniace požiadavky spojené so zmenami v projekte sa ale negatívne prejavili na priebehu vývoja. Z dôvodu omeškania vývoja si napr. Francúzske námorníctvo pre potreby pátracej a záchrannej služby prenajalo 6 v vrtuľníkov H160 v civilnej verzii až do doby, kým nebude k dispozícii plnohodnotná vojenská verzia. Ďalších 10 vrtuľníkov v civilne verzii si objedalo aj francúzske žandárstvo. Vrtuľník H160 môže dosiahnuť rýchlosť až 296 km/hod (a s12 pasažiermi) a preletová vzdialenosť dosahuje 833 km (štandardný dolet je 222 km). Jeho max. vzletová hmotnosť je okolo 6 ton a poháňajú ho dva turbohriadeľové motory Turbomeca Arrano 1A (TM800) s výkonom po 1300 konských síl.
23.12.2021, Estónsko
Estónske média informovali o dodávke námorných mín pre Estónske ozbrojené sily, ktoré boli objednané u fínskej spoločnosti Forcit Defence na začiatku roku 2021 v rámci posilnenia pobrežnej ochrany krajiny. Ide o kotvené míny Blocker (vo Fínskych obranných silách zavedené ako PM16) vyrábané od roku 2013 spoločnosťou Forcit Defence v meste Hanko. Mína má hmotnosť 750 kg, z toho 600 kg je bojová nálož (ktorej hlavnú zložku tvorí 560 kg plastickej trhaviny Foxit). Mína dosahuje ekvivalent výbuchu 1 tony TNT. Zapaľovač míny je programovateľný a bezkontaktný a umožňuje detegovať ciele v magnetickom, akustickom a hydrodynamickom kanále. Max. hĺbka použitia míny je 200 m, pričom štandardne je mína po aktivácii schopná činnosti po dobu jedného roku (podľa požiadavky zákazníka je túto dobu možné predĺžiť na max.2 roky).
24.12.2021, Mjanmarsko
V Rangúne bola do služby v Mjanmarskom námorníctve zaradená konvenčná ponorka UMS Minye Kyaw Htin (trupové číslo 72). Ide o druhú ponorku zaradenú do služby v Mjanmarskom námorníctve, pričom prvou je UMS Minye Theinkhathu, trupové číslo 71, zaradená do služby v decembri 2020. Zatiaľ čo prvá ponorka pôvodne slúžia v Indii ako INS Sindhuvir (S58) a ide o ponorku sovietski exportnej triedy Projekt 877EKM (kód NATO Kilo), ponorka UMS Minye Kyaw Htin je čínskeho pôvodu a ide pravdepodobne o jednu z piatich ponoriek triedy Typ 035B (kód NATO: Ming) postavených v rokoch 2000-2003 a dnes nahrádzaných ponorkami triedy Typ 039A/039B (kód NATO Yuan). Obe ponorky ponorky majú slúžiť primárne na výcvik, ale majú byť tiež pripravené na obranu národných záujmov krajiny.
26.12.2021, Čínska ľudová republika
Do služby v Čínskom ľudovom námorníctve (k Veliteľstvu námorníctva východnej oblasti, bývala Východomorská flota) bola zaradená druhá výsadková loď triedy Typ 075 pomenovaná Kuang-si (trupové číslo 032). Dokončená je aj tretia (a zatiaľ posledná) loď tejto triedy (An-Chuej, trupové číslo 033), na ktorej prebiehajú od 25.11.2021 záverečné továrenské skúšky. Výsadkové lode triedy Typ 075 sa začali vyvíjať v roku 2011 a stavba prvej z nich sa začala v roku 2016 (Chaj-nan, trupové číslo 031, v službe od 23.04.2021). O tejto triede som písal už vo svojom desiatom prehľade z 19. apríla – 30. apríla 2021.
29.12.2021, Rusko
Ruské letectvo prevzalo 7 lietajúce stredisko riadenia a uvedomovania A-50U. Lietadlo bolo pôvodne vyrobené v roku 1987 a má reg. číslo RF-50608 a trupové číslo „Červená 43“.Lietadlá A-50U sú druhou modernizáciou pôvodného lietajúceho strediska velenia a uvedomovania A-50 vyrábaného v rokoch 1978-1991 v počte 28 ks na báze lietadla Il-76, z ktorých bolo 26 v rokoch 1992-2011 modernizovaných na verziu A-50M. Bolo vyvinuté v konštrukčnej kancelárii Berijev a verzia A-50U bola prvýkrát predstavená polovici prvého desaťročia 21. storočia. Do výroby bola schválená v roku 2009 a prvé modernizované lietadlo prevzalo ruské letectvo 31.10.2011. Modernizácia prebieha pomalým tempom a v súčasnej dobe ruské letectvo disponuje zhruba 10 letuschopnými strediskami A-50M a siedmimi A-50U, ktoré sú všetky umiestnené na letisku Ivanovo-Severnyj. Ďalšie modernizované lietadlo A-50U by ruské vzdušné sily mali prevziať v roku 2023 a predpokladá sa, že pôjde o stroj s registráciou RF-50606 s trupovým číslom „Červená 50“. Na báze A-50 bola vyvinutá aj verzia A-50EI pre Indiu, ktorá je vybavená izraelskou elektronikou. Vlastnú verziu "AWACS-u" na báze Il-76 si v 80-tych rokoch minulého storočia vyvinul aj Irak (3 lietadlá, jedno zničené spojencami, 2 preleteli do Iránu, kde jeden v roku 2009 havaroval po vzdušnej kolízii s iným lietadlo, pričom zahynula celá osádka).
Zdroje:
https://www.dsca.mil/press-media/major-arms-sales/lithuania-javelin-missiles
https://news.err.ee/1608445028/estonia-acquires-naval-mines-from-finland
https://aagth1.blogspot.com/2021/12/type-035-ums-minye-kyaw-htin.html
https://rostec.ru/news/rostekh-postavil-v-voyska-novyy-samolet-lokator-a-50u/
