Hmmm... ako tento text napísať čo najzrozumiteľnejšie?! To som riešil dokonca zopár týždňov (od cca polovice augusta 2023). Pri hľadaní správnej formy som aj tak zlyhal (si myslím). Ale napriek tomu, že sa (úplne logicky) budete pýtať "a komu tím prospějete!", považujem za potrebné niektoré veci povedať.
(Ozaj... predpokladám, že nejaká polemika bude a budú aj nejaké príspevky v diskusii. Ja rád odpoviem, ale poprosím o strpenie lebo budem až do 2. či 3. októbra mimo internetového pripojenia. Potom rád odpoviem a budem rád, keď sa k diskusii vrátite, ak vám tento článok bude trochu vŕtať v hlave.)
Nie prvý raz sa na Slovensku (pod tlakom výsledkov predvolebných prieskumov) šíri taký nešvár. Také davové pomätenie, taký davový hurá-efekt... Poďme húfne voliť niekoho, kto má dostatočný výtlak, aby bol relevantnou percentuálnou protiváhou Smeru-SSD. (Vidíte? S Hlasom-SD už nepočítam.)
Ja tomu rozumiem, že "veľká kopa pýta viac" a len málokto je nadšený z toho, že jeho vzácny jedno-hlas by mohol prepadnúť.
Nikto nechce urobiť márne, neplodné rozhodnutie, rozhodnutie bez efektu a všetci máme (úplne prirodzenú) túžbu "byť na víťaznej strane". Je to silná psychologická odmena, keď ste súčasťou víťazného tímu. Je to až endokrinná záležitosť. Hormóny šťastia sa vyplavia...
Nikto nechce urobiť márne rozhodnutie. A zvlášť v situácii, keď tzv. "pro-demokratických strán" alebo "strán demokratického spektra" (aj keď aj to je spolitizovaný pojem) nie je práve nadbytok a viaceré sa motajú pod hranicou zvoliteľnosti (pre zjednodušenie sa nebudem teraz zaoberať, či v týchto stranách nie sú náhodou nejaké toxické osoby, ktoré polarizujú alebo či tam nie sú nejaké lokajské osoby).
Máme zastupiteľskú demokraciu, a tak chceme mať svojho zástupcu v parlamente.
Sme však zatiaľ aj neustálená a neukotvená demokracia, a tak v miere vyššej než je štandardná, sú neštandardné aj naše politické strany. Vyvoláva to u voličov neistotu a obavy. Vytvára to priestor pre jednorazové politické experimenty (SOP, Sieť, 99%, možno aj Za ľudí...), vytvára to priestor pre jednorazových spasiteľov (často umelo vytvorených marketingom a médiami).
Zároveň máme - žiaľ - zdeformovanú demokraciu. Máme tu stranu, ktorá má nejakú minulosť, je vnímaná ako toxická... a okolo tejto jednej strany (neviem, či ste si to niekedy uvedomili) sa točí od roku cca 2006 vlastne takmer celý politicko-spoločenský diskurz. Ovládla nás. Naozaj nás ovládla. Buď je táto strana pri spravovaní štátu (a my len vyvaľujeme oči, čo sa to deje) a preto riešime, ako ju vyblokovať, poskladať koalíciu bez nej a proti nej. A keď už tá strana dočasne vyblokovaná je, tak riešime ako širokú, nerovnorodú, účelovú a nestabilnú koalíciu udržať (nikdy sa nám to nepodarilo!).
Buď máme jeden problém alebo máme druhý problém. Hej... je to naše nešťastie a náš trest. Naša národná karma since cca 2004-2005.
Niečo je v tejto krajine veľmi zarážajúce, keď si uvedomím, že tu za existencie samostatnosti skutočne vyhrali len Mečiar a Fico.
reakcia z diskusie k článku v denníku SME
Aj keď... šírka politickej ponuky je zase slovenským pozitívom. Koncom augusta 2023 som pozeral české video z podcastovej série Insider a dve veci som si potvrdil. Nie je (ani pre Čechov) až tak ľahké porozumieť dynamike a obsahu politickej scény na Slovensku. Keď to nesleduješ denne... tak naozaj netušíš! A tiež máme jasnejšiu a rôznorodejšiu politickú ponuku než v Česku. Máme jasnejšie vyprofilované strany (áno, niektoré aj jasnejšie populistické, resp. jasnejšie problémové). Naša politická scéna je o kusisko pestrejšia a zábavnejšia než česká.
No hej... ale nám to nepomáha... lebo my (všetci) chceme voľby vyhrať :-)
A vtedy sa stávame zraniteľnými... Pod tlakom prieskumov sme ochotní voliť situačne. Sme ochotní voliť ad hoc. Raz tak, raz zase onak. Podľa momentálnej situácie. Naše rozhodnutia "na poslednú chvíľu" sú impulzívne, iracionálne a tým pádom aj dosť nepredvídateľné.
Voliči by aj boli, len to nemajú komu hodiť.
reakcia z diskusie k článku v denníku SME
Rovnako to mám ja. Nechcem rovnakú vládu, akú sme tu mali 3.5 roka
a nechcem ani tu zberbu prorusskú dezolátsku. A som došiel...reakcia z diskusie k článku v denníku SME
Slovenskosť znamená "mať niečo za ušami"
Nie sme v dobrej situácii... Sme v situácii, že sa nám vyčerpali možnosti. Mnohí z nás nechcú Fica (ani Danka, ani prospechárov a špekulantov zo Smeru v karnevalovom prevleku za Hlas). Mali sme opakovanú skúsenosť, že zveriť im štát bolo, ako keby sme Doktorovi Drákulovi dovolili šéfovať odberovo-transfúznej stanici. Nepresvedčila nás ani taká (opozično/koaličná) zostava (2016), v ktorej bol Smer (vtedy ešte Smer-SD) doplnený aj akože "dobrým" Mostom-Híd.
Hľadali sme iné možnosti. Voľby 2010 priniesli tzv. "zlepenec", ktorý bol plný vnútorných pnutí a skončil rýchlo a neslávne...
Voľby 2020 priniesli veľmi silnú tému a aj dlhoočakávanú nádej. (Napríklad Štefan Hríb v magazíne Týždeň uverejnil dňa 2. marca 2020 komentár, ktorý mal titulok "Nové nadýchnutie Slovenska" a ktorý končil vetou "Dobré ráno, iné Slovensko."). A pri všetkých výhradách, ktoré sme už vtedy mali voči projektu OĽaNO (napr. že je to rodinná politická firma), sme chceli vyskúšať, či opozičný pitbull (alebo štekavá čivava?) zvládne transformáciu na dominujúcu (lebo víťaznú) vládnu stranu.
Opätovne vznikol tzv. "zlepenec" a zopakovala sa (v historickej aktualizácii) situácia z roku 2011... vnútorné pnutia v účelovo sformovanej koalícii (plus samotná neštandardnosť projektu OĽaNO) viedli ku koncu neslávnemu, zmätočnému, avšak tentoraz únavne zdĺhavému.
Dnes máme v ponuke len strany, ktoré UŽ PREUKÁZALI, že vedia štátu poriadne "pustiť žilou" a strany, ktoré sú skôr drobné a priveľmi rozdielne. Rozhodne to nie sú catch-all strany. A UŽ PREUKÁZALI, že ich musí byť veľa, aby sformovali (nestabilnú) väčšinu a sú natoľko rozdielne, že musia robiť priveľké kompromisy, aby sa vôbec na niečom zhodli. Niektoré tiež PREUKÁZALI, že byť opozičnou stranou, je pre nich vhodnejší modus vivendi, než byť vládnou stranou (ale aj to má svoj nárok na život).
Ak sa na to pozrieme z pozície ostatnej vládnej zostavy, tak SaS tvrdili, že majú na všetko odborníkov, ale často pôsobili amatérsky, ich šéf navyše už občas aj "veľkopansky". OĽaNO bolo často nekonsolidované, neschopné garantovať hlasy (napr. o vydaní Fica na trestné stíhanie), neudržalo si ani nepoškvrnenú čistotu ohľadom niektorých biznisov so štátom (počas covidu) alebo pri personálnych nomináciách, Sme Rodina si celý čas išlo "svoju dvojitú hru" a boj proti korupcii pre nich skončil v tom momente, keď ruka zákona ukázala aj ich smerom, Za ľudí len potvrdili, že ich vznik bol politický omyl od bodu nula...
Dnes v podstate nemáme z koho vyberať, lebo každý v politike nás už nejako sklamal alebo aspoň brutálne pobavil (napr. pán Klus)... Dopyt síce je (ľudia naozaj chcú niekomu svoj hlas odovzdať), ale na strane ponuky je bieda. Veľká bieda... my by sme potrebovali tak 5 či 6 úplne nových strán, s úplne novými ľuďmi.
* Každý má niečo za ušami (väčšie či menšie), každý už porobil chyby a len vŕši výhovorky a ukazuje prstom na tých druhých.
* Keďže má každý niečo za ušami, nikto nám nehovorí pravdu.
* Mnohé strany predom robia závery, s kým do koalície nepôjdu, takže vzniká (už pred voľbami) čudná patová situácia. Nie nepodobná bezvýchodiskovosti.
* Tí spod čiary tvrdia, že oni veria, že sa do parlamentu dostanú (aj keď realitu asi neoklamú).
* A do toho besné médiá, ktoré vyšpičkovali atmosféru v spoločnosti doslova do "boja každého proti každému" a významne živili beznádej v spoločnosti.
Na stole dnes teda nemáme žiadne dobré riešenie. Sme zúfalí, znechutení a sklamaní. To je logické. A je pochopiteľné, že zúfalí voliči robia zúfalé veci... Alebo že by tu predsa len bola nejaká nová sila? :-)
Boli ste varovaní!
Ja tomu rozumiem (pri pohľade na volebné preferencie), ale aj tak by sme si už mohli aj začať dávať pozor...
Na čo si dávať pozor? Na tzv. "efekt snehovej gule"... Aby sme nevolili v rauši...
Už OĽaNO sa v roku 2020 zviezlo na istej (verím, že dobre mienenej) vlne a volebný výsledok (takmer 25%) naznačoval, že je to výsledok davového happeningu. Že hardcore-jadro voličov OĽaNO je tak okolo 10% a tých 15% navrch bol takzvaný "mäkký obal". Boli to príležitostní, volatilní voliči, ktorí volili situačne. Jednak zareagovali na vtedy tematicky dobre uchopenú a dobre vygradovanú kampaň OĽaNO, zareagovali na celkom zaujímavé prísľuby (na nádej) a v posledných dňoch a hodinách pred volebným dňom sa impulzívne rozhodli pre OĽaNO aj v zmysle už vyššie uvedeného - chceli byť na víťaznej strane. Bola to celkom euforická a pozitívna vlna. Spomínam si ešte na to. V trolejbuse... ako sa ľudia navzájom uisťovali: "a zajtra volíme pána Matoviča!". Zdalo sa, že Slovensko naozaj zažilo nejaký medzník. Bolo to takmer ako "druhý 89-ty".
Prečo si OĽaNO (resp. Matovič) neudržalo týchto "okoloidúcich" voličov bude predmetom celých kníh... analyticko-politologických. Nie ľahko sa riadi štát Slovákov (lebo túžby Slovákov sú často paradoxné a priveľmi emocionálne), ale nehľadajme výhovorky... Ide naozaj v prvom rade o exekutívne a komunikačné zlyhania Matoviča a strany OĽaNO, že jeho/ich podpora najprv silne nabobtnala a potom aj dosť potupne vyfučala. Bol to taký jo-jo efekt, ale naopak. Pribrali a potom schudli...
OĽaNO sa tak v preferenciách vrátilo k svojim pôvodným číslam, ktoré sú dnes ešte aj o niečo znížené tým, akú skúsenosť s ním "urobili" slovenskí voliči a ako sa tu hovorilo o "kríze chaosu" (dokonca priamo z úst dočasného premiéra). Jednoducho OĽaNO nedokázalo manažovať vládnutie (alebo aspoň promovať svoje vládnutie) takým spôsobom, aby sa stalo premiérskou stranou na opakované použitie. Aby sa stalo premiérskou stranou s trvácnejšou podporou verejnosti (a s nádejou na opakovaný prístup k moci). Dnes si - naopak - veľké množstvo Slovákov myslí, že Matovič by sa mal stratiť z politiky definitívne...
Vždy je to tak, že kto robí, ten aj pokazí... a dominantná koaličná strana je vždy pod zvýšeným tlakom... A OĽaNO to nemalo vôbec ľahké, lebo také krízy, ktoré svet zažil od roku 2020, tu predošlé garnitúry nemuseli vôbec riešiť (ten Fico je vlastne dieťa šťasteny).
OĽaNO však počas ostatných rokov zanedbalo komunikáciu s verejnosťou. Napr. si myslím, že mali byť vždy(!) verejne komentované - prostredníctvom hovorcu ministerstva vnútra alebo iným spôsobom - neúspechy pri stíhaní bývalých vysokopostavených osôb, lebo pomerne veľká časť verejnosti nepozná, ako prebieha trestný proces a nemusí im byť jasné, že neschválenie kolúznej väzby sudcom ešte neznamená oslobodenie spod obvinenia a ďalšie podobné nuancie... Mnohí bývalí prominenti síce sú už z vyšetrovacej väzby doma, ale stále majú status obvineného či obžalovaného. Všetci sme vnímali isté zdržania a zakopnutia pri odhaľovaní minulých korupčných schém, ale časť verejnosti na tutovku nerozumela tomu, že ide o neúspechy čiastkové... To si malo OĽaNO ošetriť a neurobilo to... čo je zvláštne, keďže sa vždy samo-definovalo ako "protikorupčné hnutie".
Tým sa otvoril priestor, aby Právnik dokázal tému účelovo uchopiť, ako (podľa neho) snahu koalície "politicky ničiť" opozíciu. Dokonca tvrdil, že "najradšej by nás pozabíjali". Až takéto si dovolil...
A toto účelovo zdeformované videnie dokázal nainfikovať do spoločnosti. 100-krát opakovaná lož začala postupne naberať na sile. Fico bol takmer každý deň v médiách alebo na internete a sociálnych sieťach. V takej situácii (plus hnev spôsobený covidom a očkovacím bláznením, plus naozaj výrazná inflácia) OĽaNO razantne začalo strácať ten "mäkký obal", tých situačných, volatilných, nestálych voličov, ktorí majú tendenciu každé voľby voliť niekoho iného. Nového spasiteľa / záchrancu. A sú pripravení to urobiť aj teraz! Bez ohľadu na následky. (Nemajú až tak na výber, preto sú ochotní mnohé nevidieť a videné ospravedlňovať.)
Z ankety, ktorú na vzorke 24 634 respondentov (čitateľov) realizoval denník Plus 1 deň a uverejnil ho v sobotu 16. 9. 2023
Boli ste spokojní s vládami Matoviča a Hegera?
nie (86,7%), áno (12,4%)
Úspech ktorej strany vás desí?
OĽaNO (29,2%), PS (22,8%), Smer-SSD (19,3%)
Budete voliť rovnakú stranu alebo hnutie ako v roku 2020?
nie (53%), áno (40,8%), neviem (5,3%)
Davový efekt či stádový efekt? Zákerná pasca na lavírujúceho voliča...
Časť voličov dnes zjavne hľadá nového lieblinga (ktorého budú následne nenávidieť)... Sú ochotní urobiť aj veľké kompromisy, sú ochotní zavrieť pred mnohým oči. Časť voličov sa opäť nekriticky nadchne. Časť bezprizorných voličov, ktorí už dávnejšie minulého lieblinga (OĽaNO) odpísali ako nepoužiteľného. Časť elektorátu, ktorá nie je jasne hodnotovo ukotvená, a tak je zraniteľná ad hoc ponukou. Buď volia politické novotvary alebo strany "ktoré ešte doteraz nedostali šancu".
Podľa niektorých prieskumov až 26% voličov (ktorí sa chcú zúčastniť volieb) ešte nemá jasne vybraný politický subjekt. A mnohí títo stádovití voliči sú normálni, slušní ľudia... len pri pohľade na výsledky prieskumov nemajú veľa na výber... Vidia tam poradie (približne a zostupne) Smer-SSD, PS, Hlas-SD, Republika, OĽaNO a potom štvoricu SaS, Sme rodina, KDH a SNS, ktorí sa motajú v zóne 4,5 až 6,5%. Áno, sú tam ešte Demokratí a Modrí, avšak pod čiarou...
Smer voliť nechcú, voliť Hlas sa obávajú, Republiku nechcú "lebo to sú fašisti", OĽaNO už voliť nebudú "kvôli bláznovi" a k ostatným 4 stranám majú tu-viac tu-menej relevantné výhrady. Navyše v tejto zóne (4,5% až 6,5% v preferenciách) už idú do rizika, že voľba kohokoľvek z tejto štvorky (stav v polovici augusta 2023) môže viesť k prepadnutiu ich hlasu.
V takej situácii je pochopiteľné, že im ako dobrá voľba môže pripadať aj PS. Extrémistická (resp. radikálna) strana, ktorá to v kampani o sebe dokázala celkom dobre zaretušovať... Strana, ktorá nikdy nechce priamo priznať, že je ľavicovo-liberálna. Extrémisticko-elitárska strana, ktorá celkom zručne imituje, že tak nejako dozrela na catch-all party.
PS je v tomto volebnom kole najpravdepodobnejší adept na davový (stádovitý) efekt snehovej gule... PS je teraz najpravdepodobnejší adept na to, aby mu nenáležite a nezaslúžene "napuchol" mäkký obal a stal sa situačnou voľbou v roku 2023. Ad hoc voľbou proti toxickej strane. PS sa tak pre mnohých stáva jedinou možnosťou "na istotu". Neuvažovali o nich pôvodne, ale tak nejako sa to vyvinulo... Percentá letia hore a v sídle PS sa asi sami čudujú kam až...
Štát chradne, lebo bol v minulosti sofistikovane oslabovaný... Náš štát nebol pripravený na globálne krízy. Ak prídu ďalšie, môžu nás škaredo doraziť... V situácii zúfalstva a obáv sa mnohí chytajú jedinej slamky... Aj v roku 2023 nám tu vzniká dav. Či rovno stádo?
Potvrdzuje to viacero reakcií v diskusiách, a tiež blogový obsah, kde už sa objavuje "hecovanie" podporiť najpravdepodobnejšieho rivala a vyzývateľa Fica & Comp.
Napríklad toto som objavil v blogu p. Mlynára
https://blog.sme.sk/ivanmlynar/politika/najblizsie-parlamentne-volby-zapisu-politickych-dejin-slovensku-smer-ci-progresivne-slovensko
Napríklad píše: "Na druhej strane je tu skutočná zmena - Progresívne Slovensko, demokratický politický subjekt so svojimi štruktúrami, demokratickými stanovami, moderným programom pre krajinu v strede Európy v 21. storočí a hlavne s demokratickým rozhodovaním - hlasovaním. Na prvom mieste je vždy krajina a jej záujmy, potom strana a jej záujmy a až nakoniec individuálne záujmy. Základným kameňom je sloboda úzko spojená s osobnou zodpovednosťou.
Keďže Progresívne Slovensko zosobňuje niektoré veci, ktorých sa ľudia boja - otvorenosť, migráciu, osobnú zodpovednosť, či ústretovosť k menším a slabším, neoboľševici, fašisti, katoliban majú spoločného nepriateľa - Progresívne Slovensko, stranu ktorá má svoju víziu a bude ju vedieť aj presadiť, ak jej dáme vo voľbách svoj hlas.
Je Slovensko na takúto zmenu pripravené, keďže každá zmena je z princípu neistota a Slováci sú proti zmenám až historicky, pudovo? Je prirodzené, že akákoľvek zmena vyvolá aj negatívne reakcie, či dokonca odpor politických šmejdov a každá takáto skutočná, hodnotová zmena vyvolá obrovský odpor, na ktorého prekonanie bude potrebná obrovská sila. Ja som však presvedčený, že keďže na Slovensku už došlo k výmene generácií a proces kultivácie je nevyhnutný, takouto obrovskou silou disponujeme."
alebo tu:
https://blog.sme.sk/martinsukupcak/politika/zbabelec-fico
alebo čiastočne aj tu:
https://blog.sme.sk/jozefvarga1/politika/smer-nie-nemam-zaujem-republika-nie-nemam-zaujem-sns-nie-nemam-zaujem
Pán Varga dokonca uvádza predikciu: "PS môže vo voľbách získať až 30% a má pevne danú volebnú základňu."
Pri takomto hecovaní sa používajú mnohé silné slová, ktoré (pochopiteľne) nie sú úplne presné...
Napríklad je Smer označovaní ako neoboľševici, nestabilná snehová guľa sa označuje ako pevne daná voličská základňa a Progresívne Slovensko sa označuje ako demokratický(!) politický subjekt...
Ja viem, vy mi asi ani nebudete veriť... Lebo na Slovensku je málo naozaj demokratických strán, takže nemáme presnú mustru. Ale či je Progresívne Slovensko pro-demokratickou stranou je diskutabilné. Progresívne Slovensko je totiž v jadre nositeľom problematickej ideológie (agendy) progresivizmu, resp. kultúrneho marxizmu, ktorý je relatívne mladou spoločensko-politickou ideológiou, ale má isté styčné prvky s komunistickou budovateľskou vlnou prelomu 40-tych až 50-tych rokov (u nás) alebo napr. s maoizmom a tzv. "kultúrnou revolúciou" (vo svete). Zakladateľom PS je Ivan Štefunko, síce vraj podnikateľ, ale so srdcom dosť vľavo. Kedysi staro-vľavo a teraz novo-vľavo :-)
Všetko zlé je na niečo dobré. A všetko dobré je na niečo zlé! Lebo jin + jang.
Ja viem, že mi neveríte... ale mali by sme sa teraz trochu zaoberať slovíčkami.
kultúrny progresivizmus - pokrokárstvo - kultúrny marxizmus - neomarxizmus (nová podoba komunizmu, resp. kolektivizmu)
To sú len synonymá... To je stále ten istý politický obsah. Jeho podstatnou časťou je ľavicovo-utopické rovnostárstvo, snaha vytvárať tlak na korekcie spoločenského usporiadania s použitím (až zneužitím) menšín, nadhodnocovanie príslušnosti ku skupine, kolektívnej identity pred individuálnymi danosťami (kolektívne je viac ako individuálne... to sú napr. všetky tie genderové alebo rasové kvóty, ktoré nezohľadňujú dispozície alebo výkon - tzn. vhodnosť na daný post), systematické spochybňovanie (až atakovanie) postupov a hodnôt overených časom, vrátane systematických atakov na kresťanské základy euro-atlantickej spoločnosti (to komunistom vadí vždy).
S progresivizmom úzko súvisia sociologické a sociologicko-popkultúrne pojmy ako slniečkárstvo, social-justice-warriors (SJW) a voľne (v širšom kontexte) aj snowflakes alebo soy-boys. To, čo nazývame milým (aj keď pejoratívnym) pomenovaním "slniečkárstvo" je naivistický ľavicový svetonázor, naivistické videnie sveta. To by bolo ešte v poriadku, každý nech má nejaké hobby a nejakú "vieru". Ale čo je najhoršie... slniečkárstvo má aj politický presah, kde na úrovni riadenia štátu (alebo iných organizačných celkov) prináša navrhovanie a presadzovanie naivistických utopických riešení, ktoré vychádzajú z neadekvátne optimistických (= lživých) interpretácií sveta a jeho zákonitostí a to všetko na povrchu prikryté (ľavicovým) bojom za akoby lepší, spravodlivejší, "citlivejší" alebo čistejší svet.
A ľudia, ktorí namiesto rozvážnosti, vzdelania a snahy hľadať reálne zákonitosti majú v sebe skôr nadšenie a idealizmus, potom namiesto politiky robia prepiaty aktivizmus. Všímate si, že na pro-LGBTI zhromaždeniach veľmi často vlajú popri dúhových vlajkách aj červeno-čierne vlajky extrémistického hnutia Antifa? Prepojenie trendovej "ľudsko-právnej" agendy s extrémistickou ľavicou je teda úplne zjavné a priznané.
Aj euro-parlament si svojho času pozval ako hosťa nemeckú ľavicovú extrémistku Carolu Racketeovú. Mnohí ľudia na Západe sa zamilovali do ľudsko-právnej agendy tak nekriticky, že nie sú schopní vnímať žiadnu inú kauzálnu rovinu a nevadí im, že jej prepálené presadzovanie nás vedie cez polarizovanú spoločnosť k absolútne nejasnej budúcnosti (a to je eufemizmus... v realite je to "k absolútne skolabovanej budúcnosti"). Vraj dobro... ktoré však vie priniesť aj zlé ovocie. Lebo všetko dobré je aj na niečo zlé.
Kto je viac komunista? Smer-SSD alebo PS?
Aj pán Mlynár uvádza vo svojom blogu (viď vyššie), že neoboľševici a pravdepodobne má na mysli Smer-SSD. Má pravdu?
Ja chápem, prečo to p. Mlynár povedal... Sú tam bývalí členovia KSS (resp. KSČ), vrátane samotného Fica... Smer sám o sebe tvrdí, že robí ľavicovú politiku a silne sa vyhraňuje proti tzv. "pravicovým stranám". Ale už by sme sa mali všetci naučiť, že Smer vždy bol len macchiavellistická meňavka, ktorá verejnosti povedala "čokoľvek pre percentá". Smer nie sú žiadni autentickí ľavičiari, Smer len používa časť ľavicovej agendy (sociálno-protektívnu, etatisticko-protektívnu rétoriku) na uchopenie a udržanie moci. Smer vie, že sa na Slovensku mnohým ľuďom žije ťažko (lebo sa Smer sám na tomto stave podieľal) a Smer tiež vie, že Slováci (ako celok) majú skôr východný, byzantínsky naturel (podkladanie sa mocnému vládcovi, adorácia silného vládcu) a milujú paternalistický (protektívny) štát... a radi sa k nemu primkýnajú pre pomoc.
Či Smer sú neoboľševici, to neviem... Sú to nejakí nasledovatelia toho autoritárskeho sentimentu, ktorý na Slovensku existuje.
Viem však, že aktuálny úpadok Západu a rozvrat toho, čo euro-atlantickú civilizáciu robilo výnimočnou a úspešnou (áno, aj agresívnou, lúpeživou a nadmerne exploatujúcou prírodu) spôsobili noví ľavičiari, noví komunisti... progresivisti. Neviem, či Smer sú neoboľševici, to neo tam možno ani nemá miesto. Možno sú jasní účeloví boľševici. Ale že progresivisti sú neokomunisti, neozväzáci, to vyplýva priamo z definície progresivizmu (pokrokárstva) a z toho, čo na Západe už zažili ako "dlhý pochod inštitúciami".
Lebo boľševici (marxisti) robili razantné prevraty (zo dňa na deň), ale novo-komunisti (neomarxisti) zmenili aj taktiku aj stratégiu - zvolili si plazivú infiltráciu postupne všetkých poschodí spoločnosti (špeciálne vzdelávania detí a mládeže). Je rozdiel medzi hard-totalitou a soft-totalitou? Na počiatku možno áno, ale vo finále je to tá istá deformácia. Tá istá úchylka spoločenského vývoja, ktorá nakoniec vedie ku škodám hmotným aj nehmotným (škodám na duši spoločnosti).
A sú to práve progresivisti (kultúrni-marxisti), tzn. ľavicoví extrémisti a kolektivisti (novo-komunisti), ktorí sa nebudú rozpakovať poškodzovať demokraciu (v prvom rade slobodu slova) pod náterom "boja za dobro", pričom všeobecné dobro budú definovať oni. (Viď progresívne plány na rozšírenie okruhu verbálnych trestných činov...)
Nebudú sa rozpakovať nariadiť "neposlušným" členom spoločnosti prevýchovu, aby nadobudli inkluzívnejšie myslenie? Zdá sa vám to čudné? Zdá sa vám to násilné? Zdá sa vám to totalitné? V takej Kanade je to však už realitou. Progresívnou realitou. A vraj je to pokrok.
Trojčlenný senát ontarijského súdu jednomyseľne(!) rozhodol, že kontroverzný psychológ a spisovateľ Jordan B. Peterson bude musieť podstúpiť "woke" kurz - kurz týkajúci sa komunikácie na sociálnych sieťach.
Niektoré príspevky Petersona boli totiž identifikované ako "nenávistné". Obsahovali kritiku postupu premiéra Trudeaua počas proti-pandemických protestov (Freedom Conwoy, Convoi de la Liberté), obsahovali vyjadrenia, že genderová teória je príznakom kolabujúcej spoločnosti a tiež sa Mr. Peterson dopustil strašného hriechu - použil "deadnaming" - preoperovanú herečku Ellen Page (po tranzícii Elliot Page) nazval v príspevku jej pôvodným ženským menom.
Nabomzovalo ho Kolégium psychológov (ktoré je kontrolným orgánom psychologických profesií v Ontáriu a stanovuje štandardy pre poskytovanie psychologických služieb). Kolégium psychológov vo februári 2023 rozhodlo, že Petersonovi odoberie licenciu psychológa, ak nebude ochotný absolvovať kurz profesionálnej komunikácie. Peterson sa odvolal, išlo to pred súd. Peterson sa ohradil, že posudzovanie vhodnosti politických komentárov nie je v kompetencii Kolégia a že rozhodnutie Kolégia porušuje jeho právo na slobodu prejavu. Súd rozhodnutie Kolégia psychológov (myslím, že koncom leta 2023) potvrdil a odvolanie Petersona zamietol.
Peterson bude musieť podstúpiť "woke" kurz, aby neprišiel o svoje živobytie (resp. časť svojho živobytia, hlavne v akademickom prostredí). Peterson sa chystá čo najväčšiu časť obsahu kurzov nahrávať...
Premotivovaní ľavicoví hlupáci šikanujú svet...
Ako píše pán Mlynár (viď citát vyššie) Progresívne Slovensko je (vraj) skutočná zmena... no áno, zmeny majú pokrokári radi. Áno, je to zmena... ale je to zmena k lepšiemu? Áno, je to zmena, ktorej mnohé krajiny Západu už podľahli a preto sú do budúcnosti odpísané ("doomed"). Ost block tomuto novému komunizmu zatiaľ odoláva...
Áno, komunizmus (ľavicový extrémizmus) dnes prichádza zo Západu.
Je to paradox guľatej zeme... Zabalíte si vrecko buchiet, vyberiete sa na cesty... Chcete isť na Západ a nechtiac sa ocitnete na Východe.
Tak neviem, kto sú viac komunisti, resp. kolektivisti. Smer alebo Progresívci?
Pre mna je PS absolutne nepochopitelna strana. Socialisti, laviciari, skryvajuci sa za modrym billboardom, budiac dojem, ze ide o pravicovo nastavenych novacikov v politike. Pre mna najvacsi oblb na pravicoveho volica... No, ale zliznu smotanu za neschopnost postavit normalne pravicove zoskupenie. Pre mna to bude rovnake ako OLaNO v 2020. Amateri, ktori zoberu nastvaneho volica. Ach, zasa volit mensie zlo. Kedy toto skonci...
nick 105811 v diskusii SME k článku zo dňa 15. 8. 2023
PS žiaľbohu nešlape. Ale šlapú nádejní voliči. Uskutoční sa model z posledných volieb: ten, čo bude mať nádej blokovať Fica, dostane nasypané. Ale hádam to dopadne lepšie ako naposledy.
nick 04010402 v diskusii SME k článku zo dňa 17. 8. 2023
Do volieb bude mať PS možno aj 110% v médiách.
nick Sajlo v diskusii SME k článku zo dňa 17. 8. 2023
Čo priniesol progresivizmus (západnému) svetu?
No, čo asi... to, čo každý ľavicový extrémizmus... chaos, demontáž bohatstva a hodnotový zmätok.
Ľavicová utopická ideológia býva zvyčajne "dobre zabalená"... v dôsledku toho, často na prvý pohľad vyzerá ako dobrý nápad a autenticky sa na ňu namotá veľké množstvo dobrosrdečných ľudí. Nakoniec však vždy (zákonite) končí ako totalita, ktorú treba zvrhnúť a ako chaos a úpadok, ktorého následky (zlé ovocie) sa musí následne dlho-predlho opravovať.
U nás ľavicový liberalizmus ešte až tak nezapustil svoje zhnité korene (lebo sme dosť pozadu, čo je v tomto prípade naša nezaslúžená konkurenčná výhoda).
Čo zatiaľ progresivizmus priniesol Západu v zmysle uprednostňovania kolektívneho blaha pred blahom individuálnym a v zmysle zlepšovania života bez konzultácie s obyvateľstvom?
Čo priniesol progresivizmus (západnému) svetu? Nových susedov a zhoršenie bezpečnostného štandardu...
Niektoré západné krajiny už spoznali, že de facto "stratili územie". Na ich území došlo k absurdným ľavicovým etnicko-migračným experimentom, ktoré nemohli dopadnúť dobre. Lebo súžitie rás a etník je natoľko zložitý a viac-vrstevnatý proces, že jeho výklad len cez ľudské práva a cez ľavicové rovnostárstvo (typickým príkladom je zjavná hlúposť, že rasy sú si úplne rovné alebo že rôzne kultúry sú rovnocenné) vedie jednak k masívnemu popieraniu reality a následne k útokom na tých, ktorí sa nemienia nechať zglajšaltovať (zrovnostáriť).
Pod vplyvom ekonomického boomu v povojnových rokoch a následne pod vplyvom naivných ľavicových ideológií (cca od roku 1968) mnohé európske vlády nepremyslene umožnili do Európy prichádzať a v Európe sa usadzovať takým ľuďom, ktorým nikdy nemal byť povolený vstup, dlhodobý pobyt alebo dokonca trvalé usadenie sa v Európe (okrem prípadov azylových v zmysle medzinárodného práva).
Koniec-koncov, medzi ľudské práva nepatrí "právo žiť v Európe", dokonca ani "právo na dôstojný život" (žijeme na Slovensku dôstojne?). To, či je niečo dôstojné alebo nedôstojné, je natoľko relatívne ako bohatstvo a chudoba. Podobne ako k ľudským právam nepatrí "právo na dieťa", pretože to záleží aj od mnohých fyziologických a biologických predpokladov. Alebo k nim nepatrí ani "právo na manželstvo". Manželstvo sa nedá vynucovať. Ani na úrovni osobno-psychologickej, ani na úrovni spoločenskej.
Ale aby som sa vrátil vyššie... Západné krajiny vyšli takýmto spôsobom "za dobrotu na žobrotu". Hostia sa v mnohých prípadoch obrátili proti svojím naivným hostiteľom a nevznikla žiadna multi-kultúra (nič také nikdy nebude), ale vznikli paralelné spoločnosti, ktoré sa nepoznajú, nemajú skoro nič spoločné (ani hodnotovo) a čím ďalej tým viac sa nemajú radi. Slniečkári tvrdili, že to bude super, "lebo si budeme navzájom ochutnávať svoje jedlá", ale to je ten najmenej podstatný aspekt v celom procese medzi-etnickej nekompatibility. To by neboli ani slniečkári, aby si ako fundament nevybrali tu najmenej podstatnú kravinu.
V západnej Európe práve dožíva generácia Západniarov, ktorí si ešte pamätajú na časy, keď ich krajiny im patrili... že sa nemuseli báť ísť do žiadnej časti mesta v žiadnom čase (okrem bežnej kriminality, lebo psychopati a poškodenci sú v každej komunite). Dnes už vidia, že v niektorých častiach "pôvodne ich domoviny" už nie sú vítaní a hrozí im reálne nebezpečenstvo, keď sa tam fyzicky ocitnú.
Z mnohých hosťov sa stali "čierni pasažieri" sociálneho systému a smutné štatistiky napr. z Nemecka naznačujú (pomerne nesmelo, lebo smelé naznačovanie by sa rovnalo priznaniu vážnych chýb), že takmer 70% príchodzích do Nemecka od 2015 je stále zavesených na nemeckom sociálnom systéme, čo neznamená nič iné než to, že sú pre Nemeckú spolkovú republiku čistou stratou a vôbec nie prínosom.
Už to začína dochádzať aj ľavicovo-liberálnym a globalistickým tragédom v "zbytočnej" Európskej komisii.
Podľa tohtoročnej štúdie (ktorú si vyžiadala práve EK) o tzv. "fiškálnych dopadoch migrantov v priebehu života" v porovnaní s domácimi obyvateľmi krajín EU27 im vyšiel veľký rozdiel v ekonomickej výkonnosti medzi migrantmi kultúrne homogénnymi a kultúrne nehomogénnymi.
Sledovali sa tri skupiny - "natives" (domáci), "intra-EU" (prisťahovalci z krajín EÚ) a "extra-EU" (prisťahovalci z krajín mimo EÚ).
Preukázalo sa, že migranti "extra-EU" (väčšinou migranti z krajín tretieho sveta) nie sú tzv. "fiškálne pozitívni", ani keď pracujú. Inými slovami: ich ekonomický prínos pre krajiny, ktoré ich prijali, je v súčte negatívny - vo svojom pracovnom živote vytvoria menej bohatstva, než koľko ho od hostiteľských krajín dostanú. Ešte inými slovami (nedá sa to povedať inak): sú čistou stratou a jednoznačnou záťažou pre sociálny systém.
Pravdu povediac... realisti nečakali ani nič iné, ale skúsili ste to nahlas povedať v rozjatrených rokoch 2015 a 2016... boli ste okamžite označený za nenávistného xenofóba, fašistu... v lepšom prípade za nepodstatného zúfalca, ktorý vraj "má strach z neznámeho" a svoju frustráciu zo svojho "posraného života" prenáša na akýchsi obetných baránkov. Boli ste považovaný za niekoho, koho treba kriminalizovať alebo (v lepšom prípade) vôbec nebrať vážne.
Vyvreskovalo sa "refugees welcome" a prichádzajúcim Nemakačenkom sa tlieskalo(!), rozdávali sa srdiečka a potravinové balíčky. No, zdá sa, že byť "humanitárnou veľmocou" stojí až priveľa zdrojov, ktoré mohli byť použité oveľa užitočnejšie a pre etnických Európanov.
Postupne sa preukázalo, že jednoducho nemôžete "presadiť" jedinca z predindustriálnej kmeňovej spoločnosti do extrémne individualistickej (až chorobne individualistickej) industriálnej (alebo dokonca post-industriálnej) spoločnosti, v ktorej životný úspech je podmienený predovšetkým pracovným výkonom a ochotou pracovať na svojej vlastnej výnimočnosti.
Napriek tomu ponížení Západniari toto musia dlhodobo od svojich globalisticko-progresivistických západných vlád znášať, problémy sa zľahčujú až popierajú (pod tlakom rovnostárskej ideológie). A mnohí Západniari sa dnes už boja vôbec otvoriť ústa...
Je v diverzite sila? Hm, asi len v diverzite podloženej schopnosťami...
Čo priniesol progresivizmus (západnému) svetu? "Deti patria komúne," vždy tvrdili komunisti...
Pokrokom je asi aj postupné rozkladanie inštitútu rodiny. Spochybňovanie prirodzenej štruktúry rodiny s prirodzene hierarchizovanými právami.
V západnej euro-atlantickej spoločnosti sa vám môže stať, že o novej genderovej identite svojho neplnoletého dieťaťa sa dozviete z akejsi školskej ročenky, lebo "moderný ľudsko-právny" západný štát (podobne ako štát totalitný) odníma rodičom možnosť mať zvrchovaný dohľad nad výchovou, životom a identitou svojich(!) vlastných detí (viď príbeh Roberta Hooglanda z Kanady).
V orwellovsko-progresivistickej Kanade sú pravidlá tamojšieho Ministerstva školstva nastavené tak, že rodičia už nemajú právo vedieť, ako sa ich deti v škole (genderovo) identifikujú alebo že si zvolili nové meno. V mnohých krajinách západnej Európy dnes už aj bez vedomia rodičov rôzni "špecialisti" rozhodujú o tom, že vaše neplnoleté dieťa je vraj spôsobilé (a teda diagnostikované) na užívanie hormónov opačného pohlavia a môže prechádzať tzv. tranzíciou. Formálne sú síce rodičia prizvaní na konzultáciu, ale pri nesúhlase rodičov je reálny postup medzi štátom a dieťaťom (resp. rodinou) taký, že dieťa má právo udeliť súhlas s liečbou rodovej dysfórie aj napriek opačnému názoru ktoréhokoľvek z rodičov. "Vaše deti patria komúne/štátu," tvrdia komunisti... či už starí alebo tí noví...
V spomenutom príbehu Roberta Hooglanda (manželia boli v tom čase rozvedení, ale inštitúcie s nimi obomi komunikovali ako s biologickými rodičmi) matka súhlasila, otec s tranzíciou nesúhlasil... Detská nemocnica v Britskej Kolumbii v takej situácii považovala ich dcéru Maxine, ktorú (po novom) nazývali Flynn, za „maloletú osobu spôsobilú na informovaný súhlas“ a kumulatívny súhlas oboch rodičov teda podľa nich nebol potrebný. (Maxine mala v tom čase len 14 rokov.)
Pán Hoogland stále nesúhlasil s tým, že tranzícia je v najlepšom záujme jeho dieťaťa. Argumentoval, že Maxine prechádza psychologicky nestabilným obdobím, ktoré je reakciou na rozvod rodičov. Podal návrh na súd. Nielenže neuspel, ale súd mu aj uložil zákaz "misgenderovať" jeho (pôvodne) dcéru...
V rozhodnutí sa uvádzalo približne toto: „Snahy presvedčiť [Flynna/Maxine] aby ukončil liečbu rodovej dysfórie; jeho oslovovanie menom, ktoré dostal pri narodení; jeho nazývanie dievčaťom alebo používanie ženských zámen, či už v jeho prítomnosti, alebo v prítomnosti tretích strán; bude považované za domáce násilie podľa par. 38 zákona o rodine.“
Robert Hoogland to nedodržal. Pokračoval vo zverejňovaní kauzy svojej rodiny a keďže tým zároveň porušil nariadenie súdu a dopustil sa "domáceho násilia", išiel natvrdo do lochu... Pobudol tam pár mesiacov, potom sa z trestu vyviazal kauciou. Podal nejaké odvolania proti trestu, ktoré vo finále vyhral, ale rodina je trvalo rozvrátená. Aj s prispením progresívnej Kanady, ktorá prijala za svoju tézu, že gender je viac ako biologické pohlavie a túto tézu dokonca stavia nad prirodzené rodičovské práva a deformuje tak aj psychologickú a spoločenskú podstatu zodpovednosti rodiča za neplnoleté dieťa.
V progresívne zdeformovanej spoločnosti sa konzervatívec Jordan Peterson musí (pod hrozbou staty zamestnania) podrobiť ponižujúcemu "woke kurzu", pretože vraj nie je dostatočne inkluzívny.
V progresívne zdeformovanej spoločnosti sa musíte prizerať, ako je vaša krajina ničená zlými rozhodnutiami a na koniec bude len myknutie plecom: "No, tak integrácia sa nepodarila! No a čo teraz!".
V progresívnej spoločnosti sa vaša rodina môže dostať do víru takých udalostí, že si "odborníci" (odborníci na ľudské práva a odborníci na medicínu) urobia s vašej rodiny miesto sociálneho experimentu (sociálneho inžinierstva).
V progresívne zdeformovanej spoločnosti a v tzv. liberálnej demokracii (v skutočnosti v ľavicovo-liberálnej demokracii) si už nemôžete dovoliť byť neliberálny. Už je len jedna cesta vpred - liberálna, resp. ľavicovo-liberálna. V spoločnosti, v ktorej sa skoro všetci už zbláznili a nevadí im, že všetci musia "písať modrým perom" (tzn. prezentovať len žiaduce postoje, postoje vychádzajúce z extrémno-liberálnej doktríny) už demokratický súboj myšlienok nie je možný.
Progresívna utópia dnes už často vytvorila také spoločenské a právne nástroje, aby boli jej odporcovia a kritici umlčiavaní a trestaní rôznymi nástrojmi verejného a trestného práva. V očiach progresívnej utópie nie je takáto politická prax netolerantným zásahom do občianskych slobôd. Naopak, progresívna utópia považuje tento typ regulácie za ochranu spoločnosti, a teda verejný záujem.
Progresivizmus sa tak (v jeho pokročilejšej forme) plazivo stáva doslova hrobárom demokracie, osobnej slobody, slobody slova a hodnotovej rôznosti.
Vybral som len niekoľko extrémnych polôh západnej spoločnosti, ktoré sú zdeformované ľavicovo-liberálnym videním sveta - aktivistické pokusy o myšlienkovú prevýchovu, nezodpovedné migračné experimenty (multikulturalizmus) a "popovo" lacný genderizmus... mohli by sme sa ešte baviť o klimatickom alarmizme, o Green Deale, o uhlíkovej stope a CO2 a pod.
Aj v Bratislave už máme nejaké príklady, v ktorých ideológia predbieha zdravý rozum... viď cyklotrasa na Rázusovom nábreží oddelená nebezpečnými vystupujúcimi obrubníkmi... Uvidíme, ako ju budú v zime čistiť, uvidíme, aká bude na nej v decembri až februári premávka...
Je to stará známa finta ľavicových extrémistov (resp. komunistov), že keď vtáčkov lapajú, pekne im spievajú. Dokonca im až lživo spievajú...
A špecifická slovenská situácia (že sa hľadá politická protiváha toxického Smeru) nás môže ľahko omámiť a priviesť k tomu, že ľahkovážne a zo zúfalstva otvoríme dvere extrému, ktorý dnes mnohí jeho potenciálni situační voliči nedokážu vôbec ako extrém identifikovať.
Pozrime sa na Západ nielen cez prizmu ekonomickej úrovne, nielen pod vplyvom zámerne vyhrocovanej dichotómie, že keď nebudeme Západ, tak budeme Rusko. Ak niekto robí chyby (a robí ich aj Západ), poučme sa z nich... Buďme opatrní. Slovensko nenabehne ihneď na "kanadskú cestu", sme v inej situácii, pomery politických síl sú tu iné (netvrdím, že lepšie, proste iné). Ale... mali by sme aj tak mať na pamäti, že každá cesta začína prvým krokom.
Nie je nič zlé na tom, že spoločnosť chce kráčať smerom k budúcnosti. Ale ani v tej budúcnosti nie je žiadna garancia, že sa v nej neobjavia slepé uličky.
Mám dve priania pre parlamentné voľby 2023.
Aby toxický Smer-SSD mal čo najmenej percent.
A aby ľavicovo-extrémistické Progresívne Slovensko malo čo najmenej percent.
Obe priania sa za súčasnej situácie javia ako ťažko uskutočniteľné.
