Istý pekný deň sa v obchode objavilo milé stvorenie. Nič v živote krajšieho nevidel. Pre neho mala v sebe niečo magnetické. Čo iba len stáť vedľa nej bolo pre neho neopísateľné blaho. Neodvážil sa jej podívať ani do očí. Pomáhal jej vo výbere, ale to bolo všetko. Neosmelil sa na žiadne bežné banálnosti. Po prehliadke ponuky zakúpila počítač, on jej ho zaniesol domov, nainštaloval, ukázal obsluhu. Ponúkol aj ďalšiu pomoc, ak by si to želala.
Keď odišiel, nebol schopný prestať myslieť na ňu...Ako tak doma rozrušený sedel, celý zmätený sa rozhodol, že jej napíše e-mail. Ako technik mal všetky jej údaje....
Bol to krásny e-mail. Nádherné slová, ktoré je schopný vykúzliť jemný zamilovaný mladý muž. Slová, ktorým sám neveril, že ich napísal on. Podpísal sa “anonymný ctiteľ.”
Bol príliš zahanbený to poslať ako otvorený e-mail, tak to zašifroval. Hanbil sa, keby to náhodou prečítala....Takto aspoň to síce poslal, ale ona nemohla prečítať. Ona ešte nebola zbehlá v elektronickej komunikácii a nevedela ani, ako a odkiaľ ten e-mail prišiel. Bola však veľmi zvedavá na obsah, tak zavolala do počítačového obchodu, odkiaľ šéf poslal jeho, aby jej pomohol.
Celý vzrušený prišiel za ňou, omámený jej prítomnosťou, pôvabom, hlasom, vôňou .... Bol nútený ten e-mail rozšifrovať ale tŕpol, ako to ona prijme. Prijala to celkom milo a hlasne ho čítala. To bol jeho mail, jeho slová pre tú, ktorú tak uctieval. Tajne ju pozoroval ako sa usmievala. Mal z toho nesmiernu radosť a pocit ako keby jej tie pekné slová práve priamo hovoril on. A aj hovoril, lenže ona nevedela, že ich písal on. Jeho hanblivosť trochu ustúpila a sľúbil jej pomôcť aj druhýkrát. Jej reakcia ho povzbudila a začal komponovať ďalší.....
A začali chodiť šifrované maily ... jeden krajší ako druhý. Ona sa občas ako išla okolo, sa stavila v obchode, aby ho pozvala k sebe. A potom spolu ich čítali a jej nevadilo, že mladík, ktorého si aj obľúbila a sa zblížila, je svedkom obsahu jej e-mailov. Cez ne sa zamilovala do anonymného ctiteľa. Ktože to môže byť? Občas aj mala pocit, že by mala odpovedať. Ale komu a ako? Trochu bola aj zmätená, lebo jej pomocník na počítače bol jej veľmi sympatický. Ako rozdeliť takéto sympatie?
Bol v siedmom nebi....Tá tajuplná bariéra padla a sa natoľko osmelil, že sa rozhodol konečne prísť za ňou odhaliť sa a pozvať ju, ak by súhlasila, na romantickú večeru.
Srdce mu búšilo až v krku, keď jej zaklopal na dvere. Keď sa otvorili.... stála tam s kolegom z firmy! Znepokojil sa. V jeho žiarlivých očiach sa mu zdalo, že sú príliš blízko vedľa seba a akoby sa aj držali za ruky!
Zvolala: “Ako som rada, že si prišiel! Predstav si, už ten môj tajomný ctiteľ je odhalený” ....dívajúc sa šibalsky. “Dnes som sa zase stavila v obchode a ty si bol kdesi u zákazníka ale tvoj kolega práve končil a mal čas...a sa mi ponúkol. Predstavil sa mi, vraj že ma dlhšie pozoruje a tajne uctieva!!! To si predstav! Ale k tým mailom sa nechcel priznať.....”
Ostal veľmi zarazený, skôr obarený. Okamžite pochopil situáciu! Tak to bola rana! Bol poriadne dobehnutý....A ako hlúpo....Jeho svet sa mu pred očami v momente rozpadol. Prečo sa jej neodhalil skôr? Keby bol prišiel o deň skôr... Prečo takto zbytočne čakal. On zasial lásku, iný bude žať. Zrazu sa mu vrátila aj jeho ostýchavosť. Nemá ceny vysvetľovať, iba by sa strápnil. Smutne poznamenal: “Takže..... moja prítomnosť teraz už je zbytočná”. Ona však pristúpila k nemu, s úsmevom ho chytila za ruky so slovami: “Nie! Tvoja prítomnosť nie je zbytočná. Práve naopak! Tvoj kolega sa k tým mailom nechcel priznať, lebo on ich skutočne nepísal, ale bol ochotný autora elektronicky vystopovať! Už viem kto mi ich písal! A teraz mu konečne môžem aj odpovedať” Dívajúc sa mu do očí, s úsmevom šepkala: “Myslím si, že už ani nemusím písať, ale poviem čo cítim takto osobne”.
