Tajomný Milionár

Austráliu občas navštevuje multimiliardár Írskeho pôvodu. Nazvime ho Jack O'Hara. Dnes žije v USA. Svoj obrovský majetok nahromaždil v Singapúre, kde začal pred 40 rokmi obchodovať s cigaretami a alkoholom, keď Singapúr bol nezávislým prístavom. Vtedy Austrália bola tenisovou veľmocou. Jack sa zoznámil s hviezdami tenisu ako Laver, Newcombe, Rosewall, Sedgman. Ten posledný sa s ním skamarátil a ho raz pozval na návštevu do Brisbane. Tak sa mu tam zapáčilo, že si kúpil jednoduchý byt a chodieva každý rok do Austrálie. Je svojím spôsobom excentrický. Cestuje anonymne, jednoducho oblečený, v economy class. Môže vedľa vás sedieť v lietadle a ani by ste nevedeli, že je to miliardár. Chodí po svete, pozoruje ľudí a život, rozdáva peniaze v miliónoch.. Pred pár rokmi daroval pre CSIRO (Austrálska vedecká organizácia) na výskum 60 miliónov dollárov. Ale ak chcete jeho pomoc, nesmiete ísť za ním. On je ten, kto skúma a sleduje a sa rozhoduje kto dostane a koľko. Jeho cieľ je rozdať svoje bohatstvo do posledného centa do dňa keď zomrie. Obdivuhodný jedinec.

Bezdomovec a jeho druh. 

Nie je však jediný. Cez známeho sa mi dostal do vedomia ešte neskončený príbeh o jednom ešte záhadnejšom filantropovi, ktorý zrejme si želá byť navždy utajený. Dúfam, že tu svojimi riadkami nezverejňujem niečo, čo malo ostať utajené. A to, čo tu napíšem je len hrubý možno nepresný obrys udalostí doteraz, lebo záhada ešte stále pokračuje.
V Austrálii, asi pred rokom boli doručené pozvánký pre skupinu asi dvesto ľudí. Pozvánka bola krásne prezentovaná, aj s ponukou odvozu pozvaného ale aj s prosbou o diskrétnosť a sľubom príjemného prekvapenia. Bola to neobyčajná pozvánka na krátky meeting v jednej z mnohých konferenčných miestností, ktoré sa dajú prenajať. Málokto odmietol túto záhadnú ponuku. K pozvánke bol pripnutý predplatený voucher na prevoz, keď bolo nutné lietadlom, taxíkom, prípadne ubytovanie ako aj miestenka v sále.
Po občerstveniach v lobby sa nechápaví pozvaní premiestnili do sály a zasadli na svoje miesta.
Stĺmili sa svetlá a na javisko vystúpila osoba. Vraj zastupuje anonymného filantropa, ktorému je každý prítomný hosťom a ktorý sedí medzi hosťami. Podľa neho táto osoba strávila istý čas po uliciach miest Austrálie. Mal na to celý štáb diskrétnej ochránky a bol patrične oblečený ako pozoroval ľudí. Ako sa s nimi stýkal a tých, čo urobili na neho dojem, nezáleží aký dojem, vybral si a pozval na toto krátke posedenie. On to urobil veľmi dôkladne. Ponevieral sa po večerných uliciach, podnikoch, staniciach, všade kde mal možnosť si dôverne podebatiť s širokým spektrom ľudí. Jeho štáb potom pozisťoval detaily o tých osobách, ktorú Mr. X vybral.... Z asi tristo skúmaných potom vylúčili asi tretinu, ktorí sa mu videli z rôznych príčin nevhodní a ostatní dostali pozvánku.
Pod každým sedadlom bola pripnutá obálka, s dokumentom vo vnútri, s menom osoby na miestenke, kde neznámy filantrop požadoval diskrétnosť. Bola tam pripnutá aj plastická kartička s číslom. 
Pozvaní boli oboznámení s málo faktami o pozadí filantropa, akurát, že sú dedičmi veľkých obnosov, ktoré im budú doručené krátko po úmrtí záhadného Mr. X. V obálke bol aj dokument, ktorý požadoval diskrétnosť a súhlas s prijatím majetku, ktorý účastníci mali podpísať a podať po ukončení tohto prekvapenia.
Nevie sa o akú sumu sa jedná, a tiež výška darovaných obnosov závisí na okolnostiach jednotlivcov, ako vek, zdravie majetnosť atď. 

A tu prichádzam k mojej pohnútke, prečo toto uverejňujem až teraz. Bol som totiž prekvapený, že niečo veľmi podobné sa robí teraz. Verejne!
Bol som milo prekvapený Austrálskou TV a programom pod titulkom Secret Millionar, (Tajomný Milionár). Boli to hodinové programy - raz za týždeň.
Reality show o majetných ľuďoch, ktorí sa rozhodnú rozdať časť svojho majetku chudobným. Krátko popíšem poslednú epizódu...
Kamera predstavuje filantropa a diskrétne ho sleduje hneď od úvodu. Prv jeho rezidenciu, autopark, nádhernu záhradu a bazén, príjemnú manželku a deti.
Sleduje ho do board room a trošku “nakukne” do pozadia zdroja jeho príjmov. Tam svojim poradcom a členom vedenia prehlási, že bude desať dní “incomunikado”
On sa rozhodne ísť do ešte neurčeného mesta krajiny, - a to mesto sa losuje...aby rozdal kus svojho majetku. Tomu poslednému ktorého tu spomínam vybrali mesto Melbourne. Zaletel tam a prenajal si lacný ošarpaný byt vo veľmi skromnej štvrti zvanej Fitzroy. Tú štvrť dobre poznám aj ja. Tam som pôsobil asi sedem rokov. Tam mal stráviť bez komunikácie s rodinou alebo svojou firmou desať dní. Prezliekol sa do jednoduhých šiat a vybral sa do ulíc. Navštívil rôzne inštitúcie, kde sa starali o bezdomovcov, postihnutých, atď, proste ľudí na okraji spoločnosti a tam, aby zapadol medzi nich sa ponúkol ako pomocník v kuchyni, atď. Takto sa skamarátil s rôznymi zamestnancami a indivíduami.
Bolo to veľmi zaujímavé....
Poslednú noc skoro nespal. Tak bol presiaknutý emóciami z toho čo videl a skúsil. Sadol si za stôl a sa rozhodoval komu dať čo, koľko prispieť.. Napísal niekoľko šekov v hodnote od 10 000 do 70 000 Austrálskych dolárov. No a najkrajší bol záver, v nasledujúci deň, keď ponavštevoval po jednom všetky miesta kde pracoval a kde už mal známych. Že vraj sa prišiel rozlúčiť, lebo sa vracia domov k rodine. Na obrovské prekvapenie navštívených sa odhalil kto on je. Potom vyťahoval z kapsy a rozdával tie šeky neveriacím chudákom.
Tie slzy, gestá, vďaky a prejavy lásky oddanosti na tvárach obdarovaných sa nedajú popísať.
On bol na mäkko tiež. Vraj nič sa v jeho živote ani nepriblížilo tomu čo sa týka toho, čo práve zažil a nič nie je krajšie v živote ako dať nádej tým, ktorí tú nádej už skoro stratili. Nádhera!!!!

Musím sa priznať.... Aj ja som bol na mäkko.