na môj článok Za pomenovanie Učiteľky: „Pi...a ...ebnuta.“, jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
Vo svojej reakcii vysvetlila prečo si stojí za rozhodnutím nenavrhnúť žiakovi, ktorý ju nazval „Pi...ou ...ebnutou“, nieže trojku zo správania, ale ani dvojku a dokonca ani pokarhanie riaditeľkou.
Táto jej reakcia mi bola zaslaná e-mailom a v kópii bola zaslaná na vedomie vedeniu ZŠ Dudova 2, Bratislava – Petržalka. Považujem za prirodzené a správne túto reakciu zverejniť. Inak by to mohlo vyzerať tak, že pani Učiteľka nemá čo k veci povedať, nemá sa ako obhájiť, resp. nemá čím vysvetliť prečo vo veci zaujala taký postoj aký zaujala.
Nižšie uvádzam jej celú reakciu. Bude v kurzivách a bude popretkávanú mojimi komentármi:
Ale Vám to trvalo, dokiaľ ste na mňa niečo vyfabulovali!
Trvalo mi to dlho iba preto, lebo Váš diskusný príspevok bol do diskusie daný dodatočne, cca týždeň po (vtedy) poslednom zverejnenom príspevku. Bol som v tom, že diskusia už skončila a len náhodou som si ten príspevok všimol cca 2 mesiace po jeho zverejnení.
O fabulácii by ste mohli hovoriť vtedy, ak by Vás ten žiak nenazval tak, ako Vás nazval. A to, že Vás tak nazval, to aj sama potvrdzujete.
Odpovedám Vám takto, lebo GDPR mi nedovolí vyjadrovať sa k interným záležitostiam týkajúcich sa môjho zamestnania a hlavne informácií o žiakoch školy verejne.
To, že na štátnej škole, teda na škole platenej z daní daňových poplatníkov, a teda aj z daní rodičov žiakov školy, sa opakovane a zásadným spôsobom porušuje dôležitý právny predpis definujúci ako sa majú žiaci správať, aby si na vysvedčeniach zaslúžili jednotky zo správania, nie je súkromná záležitosť.
Tvrdíte, že zákon o ochrane osobných údajov (GDPR) Vám nedovoľuje vyjadrovať sa k interným záležitostiam týkajúcich sa Vášho zamestnania... Asi ste len zabudli, že Vy ste sa už takto vyjadrili. Bolo v diskusii k jednému z článkov 4 dielnej série „Čo všetko si nedisciplinovaní, drzí až arogantní žiaci nadpriemernej ZŠ v Petržalke dovolia za jednotky zo správania“, ktorú, myslí sa na danú sériu, Váš prípad rozšíril o piaty diel, ako voľné pokračovanie. Napriek tomu sa stretol s pomerne veľkým čitateľským záujmom.
V tom Vašom diskusnom príspevku, na rozdiel od samotného článku, ste urobili len jednu „nepatrnú“ zmenu - do druhej najhlavnejšej postavy príbehu, ste namiesto pani riaditeľky, ktorá známky zo správania odobruje, dosadila autora článku, vtedajšieho učiteľa na danej škole, ktorý na dané zvrátenosti len poukázal (čo je prvý krok k tomu, aby sa s nimi skoncovalo). A tomu, teda mne, ste za jeho opovážlivosť aj naložila.
Takže, vy verejne pranierujete moju osobu na základe informácií získaných od žiakov, ktorí tvrdili, že som nič nepovedala na vulgarizmus žiaka? To ste sa tak znížili, že ste použili argument JPP( Jedna Pani Povedala)?
Oveľa, oveľa podstatnejšie, ako to, či ste tomu žiakovi na ten vulgarizmus niečo povedali, alebo nie, je to, že žiak Vás nazval „Pi...ou ...ebnutou“ a Vy ste mu nenavrhli ani len pokarhanie riaditeľkou, aj keď za takýto priestupok si zaslúžil minimálne dvojku zo správania bez ohľadu na to, či sa Vám ospravedlnil, alebo nie. Ale chápem, že tento veľmi smutný fakt potrebujete odsunúť na vedľajšiu koľaj.
Okrem toho, v článku Za pomenovanie Učiteľky: „Pi...a ...ebnuta.“, jednotka zo správania na ZŠ Dudova som k tomu jasne uviedol nasledovné:
Či to ten žiak povedal tak hlasno, že to učiteľka mohla počuť, je otázne. Rovnako je otázne aj to, či išlo o dve hanlivé vulgárne slová, alebo jedno. Ale na tom si myslím až tak nezáleží. V každom prípade, daná učiteľka tomu žiakovi napísala do triednej knihy túto poznámku: „Žiak po udelení známky z nemeckého jazyka použil na moju adresu vulgarizmus, ktorý sa nedá publikovať.“
Ale prejdem hneď k Vaším otázkam, ktoré ste mi verejne položili na Vašom blogu.
Pozn.: Najprv budú v texte moje otázky. Pod nimi, v kurzivách, budú odpovede učiteľky s veľkým U a pod odpoveďami budú moje komentáre. V odpovediach som vyznačil vety a slová, ktoré ma najviac zaujali. Poďme na to:
OTÁZKA č. 1.
Vyššie ste ma pani bývalá kolegyňa poučovali v tom zmysle, že správny učiteľ, ak zamýšľa dať žiakovi poznámku za porušenie školského poriadku, najprv sa zamyslí nad možnými pohnútkami žiaka, prečo spravil to, čo spravil, či ho niekto nevyprovokoval... Zamýšľali ste sa vo Vašom prípade nad tým aj Vy? Nemohli ste toho žiaka k jeho konaniu popudiť Vy sama? Zamýšľali ste sa nad pohnútkou žiaka, prečo na Vašu adresu použil taký vulgarizmom, ktorý sa ani nedá publikovať?
ODPOVEĎ:
Presne tak, učiteľ sa zamyslí nad pohnútkami žiaka, prečo spravil to, čo spravil. Daný žiak, keď som mu oznámila, že mu dávam štvorku z nemčiny, pristúpil ku katedre a začal intenzívne na mňa tlačiť, aby som mu zaokrúhlila trojku. Bol neoblomný a jeho prosíkanie naliehavé. No ja som zostala neoblomná a predložila som mu argumenty, prečo má štvorku. Keď u mňa nepochodil, odchádzajúc k svojmu miestu, zahundral si popod nos vulgarizmus. Ten som započula a urobila som účinné opatrenie. Mimochodom, ten zápis bol určený rodičom žiaka, nie Vám. Vy ste ho drzo zneužili a zverejnili.
Prečo vynaložil daný žiak také nadľudské úsilie, aby si vydrankal lepšiu známku? Tak stojí moja otázka. Neučili ste Vy daného žiaka hudobnú výchovu? A akú známku ste mu zaokrúhlili? Poviem to za Vás - štvorku. A tú ste šibnutím čarovného prútika z jednej sekundy na druhú zmenili na dvojku. A sme doma! Netuším, čo vás viedlo tak rýchlo zlepšiť známku hneď o dva stupne. Pre mňa je to neuveriteľná vec. Ale týmto činom ste vyslali k danému žiakovi jasný signál. Že je veľmi jednoduché dosiahnuť zlepšenie známky ľahkou a bezbolestnou cestou, čo samozrejme začal skúšať aj na mne.
KOMENTÁR:
Opakujem, to, že sa na štátnej škole porušuje závažným spôsobom záväzné právne ustanovenia, týkajúce sa hodnotenia správania žiakov, nie je vec súkromná. Tá škola ani jej žiaci nepatria Vám ani vedeniu školy.
Opäť ste použili osvedčenú manipulačnú techniku - odvádzanie pozornosti od problému, od zvráteností, ktoré sa udiali na škole, na vedľajšiu koľaj - a najlepšie na toho, kto na ne poukázal. A to sa nemôže zaobísť bez toho, aby ten drzák, čo si to dovolil, bol vyfarbený do čo najčernejších farieb. Ale Vy ste k tomu ešte pridali vlastnú prídavnú hodnotu: Za to, ako Vás žiak hanlivo nazval, môže ten drzák - pedagogický netvor! - Marcel Burkert!...
Vo vašom vyfabulovanom príbehu ste zabudli „len“ na niekoľko „detailov“:
Je rozdiel medzi vyučovaním hudobnej výchovy a vyučovaním cudzieho jazyka. Prinajmenšom v náročnosti čo sa týka zvládnutia oboch predmetov. Pri hudobnej výchove sa nevyžaduje, aby žiak hral na nejaký hudobný nástroj, alebo sa o to aspoň pokúšal, a teda sa nevyžaduje ani to, aby žiak ovládal noty, teda sa nevyžadujú ani základy. Pri cudzom jazyku, a zvlášť v 8. ročníku, je to o dosť odlišné; aj keď ide „len“ o nemčinu. Žiaci tie základy, ak chcú dobrú známku na vysvedčenie, musia na konci 8. ročníka už ovládať. A žiaci to aj tak vnímajú. Teda asi len sotva môže nejakého žiaka napadnúť myšlienka správať sa voči Vám, ako nemčinárke, vulgárne na základe toho, že ja som tomu žiakovi opravil známku z hudobnej výchovy zo štvorky na dvojku.
A vysvetlenie tejto úpravy známky je úplne jednoduché: Žiak mal z predmetu dve známky. Z koncoročnej písomky mal tuším štvorku a zo zošita, ktorý sa známkoval, mal pôvodne päťku, alebo štvorku, lebo nemal v ňom spracované žiadne úlohy. Ale keďže tých úloh nebolo veľa, stihol si ich v priebehu dvoch alebo troch dní doplniť. Teda razom mu vychádzala na vysvedčení známka medzi 2 a 3. A keďže som nevedel, alebo som zabudol na to, že ten žiak vie hrať na hudobný nástroj, ale bolo mi to povedané, alebo pripomenuté, rozhodol som sa prikloniť k dvojke, resp. dať mu na vysvedčenie dvojku. Podotýkam, hudobnú výchovu som v živote učil iba v šk. roku 2022/2023. Nie som kvalifikovaný učiteľ na tento predmet. A na škole hudobné nástroje neboli.
Okrem toho, daný žiak, ktorý v prospechu vo všeobecnosti nijako neoslňoval, podľa Vašej logiky by mal tak, ako Vás, napadnúť všetky učiteľky, ktoré neboli ochotné zlepšiť mu výsledné známky o dva stupne. A tých učiteliek, a učiteľov, od ktorých mal na vysvedčení trojky, alebo aj vyššie, bolo dosť. Ale on si dovolil označiť za Pi...u ...ebnutu“ len učiteľku s veľkým U.
OTÁZKA č. 2:
Môže sa taká vec, že žiak učiteľku, v jej prítomnosti a dokonca na vyučovacej hodine, nazve: „pi...“..., stať aj učiteľke s veľkým U? A ak áno, ako to vysvetlíte?
ODPOVEĎ:
Môže žiak nazvať učiteľku na vyučovaní vulgarizmom? Áno môže, keď ho predtým iný učiteľ ovplyvňuje svojimi (ne)pedagogickými rozhodnutiami až do takej miery, ako ste to urobili svojím rozhodnutím Vy. Daného žiaka ste dokonale zmiatli.
KOMENTÁR:
Okrem toho, čo som už k tomu uviedol v predošlom bode, ešte by som dodal, že:
Zmätok v žiakoch vyvoláva vedenie školy ZŠ Dudova a to aj s Vašou podporou, resp. s Vašim prispením.
Drzých, arogantných žiakov odmeňuje jednotkami zo správania čím ich vychováva k tomu, že porušovať predpisy je normálne.
Slušným žiakom a ich rodičom sa tým vlastne rehocete do tváre. A nielen to. Slušných žiakov týmto, aj keď to robíte nevedome, nabádate k viere, že pravidlá sú v spoločnosti na to, aby sa porušovali, že slúžia len ako okrasa, ktorá má dať spoločnosti známku kvality, alebo vyspelosti, alebo nabádate k viere, že spravodlivosť neexistuje, alebo že je relatívna, a že je normálne ak sú v spoločnosti rovní a rovnejší, alebo je normálne keď sa zlu, alebo zlému správaniu nemiestne ustupuje.
A je to všetko o to vážnejšie, že vy to nerobíte z pozície členov nejakej zločineckej bandy voči tým váhavým, ktorí sa ešte nerozhodli, či sa v živote vydajú cestou zločinov, alebo cestou slušnosti, ktorým je preto potrebné naočkovať mozog klamom, že spravodlivosť je utópia... a určitá bezohľadnosť voči druhým je prirodzená... Nie, vy to robíte z pozície pedagógov voči žiakom.
OTÁZKA č. 3:
Ten žiak dostal na vysvedčení zo správania najlepšie možné hodnotenie - veľmi dobré, teda jednotku. Podľa Vás si ju za to, ako Vás nazval, zaslúžil???
ODPOVEĎ:
Ten žiak dostal zápis do KH. Z jeho ďalšieho správania sa je jasné, že svoj skutok oľutoval, mimochodom, učím ho aj tento školský rok a nemám s ním žiadny problém. Ten zápis a môj komentár na hodine ( ako aj rodičovské vstúpenie do duše svojho dieťaťa) stačili na to, aby sa jeho správanie diametrálne zlepšilo. Čiže, daný trest dosiahol zlepšenie a o to predsa ide. Najmä keď som zistila dôvody jeho skratového konania!
KOMENTÁR:
Žiakom, v prvom rade tým, ktorý páchajú priestupky, potom tým, ktorí majú tendenciu ich páchať, a nakoniec aj všetkým ostatným, vysielate nebezpečné posolstvo, že ak v živote urobia čokoľvek zlé, prejavená ľútosť ich zbavuje, alebo môže zbaviť viny.
Nehovoriac ešte o ľútosti, ktorá môže byť aj hraná, resp. účelová.
Úprimná ľútosť môže byť len poľahčujúcou okolnosťou nie však okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť za konanie proti poriadku. Pri ľahších previneniach policajti zvyknú vyriešiť vec dohovorom. Ale ak si žiak dovolí povedať učiteľke že je Pi...a ...ebnuta“, tak o ľahšom previnení nemôže byť ani reči. Vie si niekto predstaviť, že by občan nazval policajta „ko..otom ...ebnutym“ za to, že sa mu nepáčila výška blokovej pokuty 40 eur, a že akceptoval by len 20, alebo 30 eurovú pokutu??? Alebo by takto nazval sudcu, lebo nesúhlasil so súdnym rozhodnutím???
A aj keby sa niečo tak málo pravdepodobné aj stalo, tak už len sotva si niekto bude vedieť predstaviť, že ak by občan vzápätí oľutoval to, ako policajta alebo sudcu nazval, a ospravedlnil sa im, že títo by mu na to povedali: V poriadku občan, nič sa nestalo!...
OTÁZKA č. 4:
Vytkli ste triednej učiteľke, že žiakovi nenavrhla zníženú známku zo správania a pani riaditeľke to, že mu jednotku zo správania odobrila?
Bez odpovede.
OTÁZKA č. 5:
Žiak za tento svoj skutok nedostal ani len pokarhanie riaditeľky školy. Nemôže to podľa vás znamenať to, že pani riaditeľka toto jeho konanie schválila? Alebo že dokonca takéto konania žiakov považuje za bežné a normálne???
Bez odpovede.
OTÁZKA č. 6:
Nemala pani riaditeľka úprimnosť žiaka skôr oceniť??? Veď viesť žiakov asi tiež patrí k poslaniu učiteľa s veľkým U, alebo nie? Veď čo na tom, že žiak svoju úprimnosť prejavil „trochu“ nekultúrnym spôsobom?... Veď to bol spôsob jemu vlastný... a „byť správne iný“ je to, čo ste u svojej žiačky, ktorá tiež nebola úplne poslušná, a z ktorej listu ste citovali, oceňovali.
Bez odpovede.
OTÁZKA č. 7:
Bolo by podľa Vás taktné a pedagogicky majstrovské, ak by učiteľka takéhoto žiaka po takomto skutku priateľsky objala a povedala mu, že ho plne chápe prečo ju tak hanlivo pomenoval?... Veď každý žiak má aj dušu, ako hovoríte, a úlohou učiteľa je ju v ňom prebudiť. Prečo ste v danom prípade takýto spôsob prebúdzanie duše nepoužili? Alebo použili ste iný? A ak áno, tak prosím aký?
„ODPOVEDE“:
Odpovede na body 4,5,6,7 vynechávam, lebo je to všetko vata, kde sa krútite dookola ako pes, ktorý si naháňa svoj chvost.
KOMENTÁR:
Chápem, že na otázky, ktoré mieria do čierneho, sa odpovedá ťažko a preto je lepšie sa odpovediam vyhnúť.
OTÁZKA č. 8:
Bola poznámka (zápis) takémuto žiakovi za takéto správanie naozaj nutná? Nezaobišlo sa to bez tej poznámky? Veď čo ak tú poznámku ten žiak pociťoval ako trest, alebo bol za ňu doma potrestaný? Vy, aj vedenie školy ZŠ Dudova poznámky (zápisy) za porušovanie šk. poriadku nepriamo, alebo priamo považujete za tresty. Preto ďalšia tu núkajúca sa otázka znie: Prečo ste toho svojského žiaka vôbec tou poznámkou potrestali, ak viete, že tresty môžu zanechať rany na detskej psychike??? Zabudli ste, že ten žiak má aj dušu???
ODPOVEĎ:
Či bola poznámka takémuto žiakovi nutná? Áno, bola. Žiak urobil niečo, čo nemal a za svoj skratový čin musí niesť následky.
KOMENTÁR:
Považovať poznámku za trest... je známkou silného pomýlenia až blúdenia majiteľov takéhoto názoru. Je to podobné tomu, ako keby polícia prichytila žiaka 8. ročníka pri ponúkaní drog svojim kamarátom a informovanie rodičov o tomto skutku maloletého, alebo už mladistvého, by polícia vyhodnotila ako dostatočné a vec by uzavrela. Je to síce porovnanie nadnesené, ale v princípe sú obidva príklady, alebo prípady rovnaké. Dal som takýto nadnesený príklad, aby to mohol pochopiť každý.
OTÁZKA č. 9:
V tom, že daný žiak, napriek tomu, čo spravil, dostal jednotku zo správania nevidíte hrozbu, že aj iní žiaci si toto môžu dovoliť za jednotku zo správania?
ODPOVEĎ:
Vôbec nevidím hrozbu v tom, že iní žiaci si z toho zoberú príklad. Učím celú triedu aj tento školský rok a nemám v nej najmenší problém. Takže ani dôvod takejto obavy.
KOMENTÁR:
Ak za problém nepovažujete ani to, keď Vás žiak označí za „pi...u ...ebnutu“, tak nemám dôvod neveriť tomu, že v tej triede za prvých pár týždňov nového šk. roku ste nemalí ani ten najmenší problém. (Odpovede ste mi zaslali 24.9.2023). Ale treba zároveň dodať, že nový šk. rok len začína.
A tiež treba povedať, že len sotva niekto môže mať čo i len poňatie o tom, čo môže po opustení základnej školy spôsobiť v hlavách žiakov posolstvo vysielané skutkami - prehnanou toleranciou voči nedisiciplinovaným žiakom, že pravidlá sú v spoločnosti na to, aby sa porušovali, slúžia len ako okrasa, ktorá má dať spoločnosti známku kvality, alebo vyspelosti, že spravodlivosť je relatívna, že je normálne ak sú v spoločnosti rovní a rovnejší, alebo je normálne keď sa zlu, alebo zlému správaniu nemiestne ustupuje.
OTÁZKA č. 11
Keďže ste na Pedagogickej rade nevzniesla výhrady proti tomu, že triedna učiteľka vyhodnotila správanie daného žiaka ako veľmi dobré, teda mal dostať, a nakoniec aj dostal zo správania najlepšie možné hodnotenie zo 4 stupňovej stupnice - jednotku, vyzerá to tak, že s označením „pi... “ od daného žiaka ste nemali problém. Alebo existuje aj nejaké iné vysvetlenie?
ODPOVEĎ:
Konšpirujete, prečo som nevzniesla výhrady, opisujem vyššie. Ale keby ste náhodou mali problémy s čítaním s porozumením, tak zopakujem. Žiakovo správanie sa diametrálne zlepšilo a o to ide. Trest slúži na prevýchovu. Nastalo zlepšenie, nie je dôvod trestať jeden skutok ďalšími trestami.
KOMENTÁR:
Už som sa k tomuto Vášmu zavádzaniu vyjadril v bode 8. Ale keďže neustále podsúvate, že oznámenia rodičom o tom, že ich deti porušili školský poriadok, sú trestami pričom trestami nie sú ani len znížené známky zo správania, musím Vám povedať, že zjavne Vám nič nehovorí ustanovenie záväzného Metodického pokynu 22/2011 Ministerstva školstva... SR článku 3, ods. 5. Toto právne ustanovenie pojednáva nie o trestoch, ako to podsúvate, ale o hodnotení prospechu a správania.
Vy ste si to v hlave jednoducho v úvodzovkách „trošičku“ upravili názov článku 3)
„Hodnotenie prospechu a správania“
a upravili ho na:
„Trestanie prospechu a správania známkami“
a úvodné slová k ods. 5)
„Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami“
ste si v hlave zmenili na:
„Správanie žiaka sa trestá týmito stupňami“
Ďalšou zásadnou vecou, ktorú ako učiteľka s veľkým U ignorujete je to, že vy ste danému žiakovi za „pi...u ...ebnutu“ nenavrhli ani len pokarhanie riaditeľkou pričom podľa ods. 5) sa trojka zo správania žiakovi ukladá vtedy, ak závažne porušuje pravidlá správania (to čo ten žiak spravil bolo veľmi závažné) a dvojka zo správania sa žiakovi ukladá vtedy ak porušuje školský poriadok menej závažnými spôsobmi a je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.
OTÁZKA č. 12:
Viem si predstaviť, že ak by som na tej Pedagogickej rade zníženú známku zo správania za to, čo Vám ten žiak spravil, za Vás navrhol ja, tak Vy by ste bola schopná sa do mňa slovne ostro pustiť a kázať presne tie isté múdrosti, ktoré som citoval vyššie a ktorých jadro voči mne odznelo aj na minimálne jednej Pedagogickej rade. Alebo je táto moja predstava mylná? Ozaj, čo by ste v takom prípade robili? Zavrhli by ste ten návrh?
ODPOVEĎ:
Vy ste neboli aktívnym účastníkom konkrétnej situácie, takže čo chcete riešiť a navrhovať za mňa? Nechajte to pokojne na mne. Vďaka svojím dlhoročným skúsenostiam si v pedagogike dokážem poradiť. Nepotrebujem k tomu zrovna Vás a Vašu pomoc.
Ešte som zabudla odpovedať na bod 10. Len aby ste ma neobvinili, že som ho účelovo vynechala.
OTÁZKA č. 10 znela:
Rozmýšľali ste nad tým, aké posolstvo, alebo ponaučenie do života z tohto prípadu a hlavne z jeho rozuzlenia (jednotka zo správania) dostali ostatní žiaci danej triedy? A ak áno, čo Vám vyšlo?
ODPOVEĎ:
V prvom rade sa zamyslite Vy nad tým, aké posolstvo alebo ponaučenie si do života z tohto prípadu odnesie daný žiak prípadne jeho spolužiaci. Tou prvou domino kockou, ktorá spustila celú túto reťazovú reakciu ste boli totiž Vy s Vaším ,,úžasným rozhodnutím" čudného zlepšovania známok na vysvedčení.
Takže bývalý kolega, poprosím Vás, vytiahnite zo seba kúsok sebareflexie, ktorá Vám zjavne chýba a zamyslite sa nad tým všetkým, aj keď pochybujem o tom, že to dokážete. A nehádžte špinu na druhých.
Pevne verím, že už konečne prestanete ďalej doslova otravovať svojím nezmyselným očierňovaním mňa, ako aj celú školu.
KOMENTÁR:
Iba detinské vyhováranie. Tomu nepriamo nasvedčuje aj ten fakt, že mňa, vo Vašich očiach učiteľa s tým najmenším možným „u“,
ktorý som učil v šk. roku 2022/2023 občiansku náuku v najproblémovejšej triede na škole, v 8.B., kde rok pred tým mali slabší žiaci od iného učiteľa, alebo učiteľky z tohto predmetu na vysvedčenie o dosť lepšie známky, som si dovolil dať 6 žiakom na konci šk. roku výslednú známku 5 a ďalším cca 4 žiakom známku 4,
napriek tomu nikto z nich vulgárne nepomenoval.
Inak k jadru Vašej domino kocky... som sa už vyjadril v bodoch č. 1 a 2.
P.S.:
Píšete, že očierňujem Vás aj celú školu. Nesúhlasím. Vaše meno v článkoch neuvádzam. A ak sa nehanbíte za to, že ste žiaka, ktorý Vás nazval „pi...a ... ebnuta“, nechali odmeniť jednotkou zo správania z dôvodov, ktoré som vyššie všetky odcitoval, tak o očierňovaní nemôže byť ani reči.
A čo sa týka školy, tak prvé články o praktikách na ZŠ Dudova boli písané bez uvedenia názvu školy a autora článkov. Boli to najprv Vaše iniciatívne kamarátky - zástupkyne riaditeľky školy, a potom aj Vy sama, ktoré ste hrdo odkryli názov školy a osobu autora v diskusii k jednému z článkov a tiež na školskej internetovej stránke Edupage, kde daný článok pre rodičov žiakov školy spopularizovala jedna zo zástupkýň pani riaditeľky. Žiaľ pre Vás všetky, v článkoch boli uvádzané fakty, zvrátenosti, ktoré sa na škole stali. Nemáte ich ako poprieť a namiesto toho, aby si vedenie školy, kým sa ešte dalo, uznalo svoje pochybenia, a zaviazalo sa, že sa nebudú opakovať, začalo sa zaujímať len o to, ako sa zbaviť nepohodlného učiteľa, ktorý pani riaditeľku školy na jej porušenia záväznej právnej normy upozorňoval najprv osobne.
Marcel Burkert
