ak v ňom môže dochádzať aj k takýmto veciam bez následkov nielen voči žiakovi, ktorý si takú vec dovolí voči učiteľke, ale aj voči riaditeľke školy, ktorá takého žiaka za takýto „ušľachtilý čin“ nechá oceniť jednotkou zo správania. Minimálne obci, ako zriaďovateľovi školy, v našom prípade mestskej časti Bratislava - Petržalka, na čele so starostom Jánom Hrčkom, veci tohto druhu nevadia. Poukázal som na obci už na dve podobné a odpoveď zástupkyňe starostu na to bola rýdzo alibistická.
Zvrátenosťou č. 3,
z celkovo 4, na ktoré poukazuje tento článok,
je to, že učiteľ, ktorý na škole (ZŠ Dudova 2, Bratislava – Petržalka) sa zasadzoval, alebo bojoval za to, aby sa prestal brať nieže ohľad, ale prehnaný ohľad na nedisciplinovaných, drzých a neraz arogantných žiakov jednej problémovej triedy školy na úkor slušných žiakov (viď predošlý článok na tomto blogu),
sa z tohto dôvodu stal u vedenia školy priam triednym nepriateľom. A viaceré kolegyne za túto jeho snahu, ktorú oni videli inak, ho nepriamo označovali za pedagogického netvora, ktorému chýba cit a empatia..., ktorý nevie čo je to láska k deťom..., nevie, že dieťa má aj dušu..., ktorý chce deti trestať a trestať... zlými známkami a poznámkami...
Medzi nimi vynikala kolegyňa s dlhoročnou učiteľskou praxou. Svoje tomuto učiteľovi naložila viackrát; naposledy na špeciálnej koncoročnej Pedagogickej rade šk. roku 2022/2023, a potom aj v jednej diskusii k jednému z jeho článkov
a to takto:
(V texte autor článku zvýraznil tie vety a slová, ktoré ho najviac zaujali)
„Kolega,
dovolím si aj ja prispieť do diskusie, pretože ako Vaša kolegyňa viem o danej téme všetko. Na rozdiel od niektorých diskutujúcich.
Moja učiteľská kariéra sa začala v r. 1987, takže o tomto povolaní čosi viem.
Aj ja som na pedagogickej rade zavrhla Váš návrh na znížené známky zo správania. Prečo? Lebo nesúhlasím s Vašimi pedagogickými praktikami, na ktoré pribúdajú písomné sťažnosti rodičov.
Nie, nechcem tu verejne rozoberať obsah týchto sťažností. Som presvedčená, že je to interná záležitosť a jej riešenie patrí do školy. Ale v rámci objektivity som očakávala, keď už verejne rozoberáte problémy školy a dokonca citujete z jej dokumentácie, že sa dotknete aj tejto podstatnej, aj keď pre Vás nepríjemnej skutočnosti a predložíte obsah sťažností na Vaše pedagogické praktiky verejnosti na posúdenie.
Nestalo sa tak a len Vy viete prečo.
Učiteľ (s veľkým U) má mať okrem kvalifikácie aj pedagogický cit, takt a majstrovstvo. Len tak zvládne vzdelávanie a výchovu detí. Vo Vašich blogoch ste citovali nariadenia, pokyny, platnú školskú normu. Ale kde sa v tých článkoch (v právnych ustanoveniach a vo vašich blogoch) podel pedagogický cit, takt a majstrovstvo? Kde cítiť lásku k deťom? Ja som to tam nikde nenašla.
Neviem, či ste videli film pre pamätníkov: Cesta do hlbín študentovej duše. Až nie, odporúčam Vám pozrieť si ho. Bol natočený v roku 1939, ale poskytuje dokonalý obraz aj o dnešných študentoch. Tí sa totiž nemenia, sú stále rovnakí. Aj naši ôsmaci, podobne ako septima v uvedenom filme, majú svojich Mazánkov, ale aj Kulíkov. Uvidíte všetky možné porušenia školského poriadku: čítanie románu pod lavicou, vyrušovanie na hodine, podvádzanie pri písomke a aj hromadný útek zo školy. Ale keby sa mal divák rozhodnúť pre zníženú známku zo správania za všetky tieto priestupky, k čomu by sa priklonil? Možno iba zopár jedincov dôsledne dodržiavajúcich platnú legislatívu by zdvihlo ruku za. Nepátrajúcich prečo to žiaci urobili. Aké mali pohnútky. Nevyprovokoval ich niekto k tomuto činu? Veľa okolností treba poznať a zvážiť, aby sa človek správne rozhodol. Lebo žiak má aj dušu. A našou úlohou je v ňom tú dušu prebudiť.
Na záver
zverejním vyznanie mojej bývalej žiačky. Mimochodom, patrila k najproblémovejším, ktoré našu školu navštevovali. Dnes je z nej dospelá žena. Jej slová citujem kvôli autentickosti aj s gramatickými nedostatkami, ale o gramatiku tu nejde. Dôležitý je obsah. Keďže je názov školy už zverejnený, ponechala som ho v danom texte:
,, Ja som naozaj vďačná Dudovej ze ma naucila aj s tou mojou komplikovanejšou povahou pracovať. Nikdy ste ma nezatratili len preto ze som bola trochu iná ale vedeli ste vo mne upratať tie veci tak aby som bola síce nie úplne poslušná ale správne iná. A to si vážim......ale za mňa som bola v najlepšej škole akej som mohla byť a Vy ste boli triedna s citom a rozumom pre tie decká ktoré ste mali. To ze na Vás nikdy nezabudnem je jasne. Veď to bol kus môjho krátkeho života. Ale úprimne Vám poviem. Boli ste ta najlepšia zena ktorá nás učila životu akú sme mohli mať. Naschvál nehovorím učiteľka a škola. Lebo ste nás pripravovali do života joj jak vás lubim Pani učiteľka. Ďakujem za všetko. Aj vďaka Vám ma niečo len tak nezlomí."
Kolega,
želám Vám, aby ste aj Vy dostali takéto vyznania od žiakov. Trebárs aj od tých, ktorých ste chceli potrestať zníženými známkami zo správania. Aby ste pocítili to čo ja keď Vám zovrie hrdlo, stlačí hruď a v oku sa zaleskne slza.
Potom si budete môcť povedať, že Vaša práca mala zmysel.
K zvrátenosti č. 4:
Pozn. na úvod:
V nasledujúcom článku sa vyjadrím ku všetkým vyššie uvedeným tvrdeniam a tiež k obsahu sťažností, ktoré spomína bývalá kolegyňa, ale tých reálnych sťažností, nie tých X abstraktných, ktoré na moju osobu ako učiteľa vypustila kolegyňa na špeciálnej koncoročnej Pedagogickej rade 2022/2023 účelovo, aby ma podľa možností mohla čo najviac diskvalifikovať. A odpoviem aj na jej položenú otázku.
Teraz ale chcem, na rozdiel od nej, poukázať nie na abstraktný, ale skutočný prípad zo školských lavíc. Tento sa zhodou okolností dotýka práve tejto kolegyne - učiteľky s veľkým U.
Tieto riadky píšem nielen preto, že sa chcem ohradiť voči tomu, ak niekto zo mňa robí pedagogického netvora..., ale hlavne preto, lebo je potrebné začať intenzívne kritizovať tento chorý ,,progresívny prístup" založený na ustupovaní neporiadnym, lenivým a neraz drzým, arogantným a niekedy až zákerným žiakom a ich rodičom. Tento prístup už zakorenil a prináša podobné trpké ovocie na nie jednej škole. Som v kontakte s učiteľmi z viacerých škôl a sledujem internetové diskusie na dané témy, preto viem čo hovorím. (Pojem ,,progresívny prístup" sa tu nespája s politickou stranou Progresívne Slovensko. Kto si to chce takto vysvetľovať tak nech číta správne - ide o tzv. progresívny prístup, v úvodzovkách. Doplnené 23.9.23 o 08:23).
K veci:
Skupinka ôsmakov, keď som mal dozor na chodbe školy, sa pomerne hlasno pozastavovala, až zabávala na tom, že ich spolužiak nazval učiteľku „pi...a ... ebnuta“ a že tá učiteľka mu na to nič nepovedala, aj keď podľa nich to mohla počuť... Či to ten žiak povedal tak hlasno, že to učiteľka mohla počuť, je otázne. Rovnako je otázne aj to, či išlo o dve hanlivé vulgárne slová, alebo jedno. Ale na tom si myslím až tak nezáleží. V každom prípade, daná učiteľka tomu žiakovi napísala do triednej knihy túto poznámku:
„Žiak po udelení známky z nemeckého jazyka použil na moju adresu vulgarizmus, ktorý sa nedá publikovať.“
Tou zvrátenosťou č. 4 je to, že ten žiak mal dostať, a napokon aj dostal na vysvedčení jednotku zo správania a tá praxou ostrieľaná dlhoročná učiteľka s veľkým U proti tomu absolútne nič nenamietla. Naopak, na špeciálnej Pedagogickej rade sa slovne pustila do mňa, ktorý bojoval za to, aby voči nedisciplinovaným žiakom bola vyvodzovaná zodpovednosť a to minimálne vo forme zníženia známky zo správania aspoň o jeden stupeň.
Jej správanie, že na Pedagogickej rade nenavrhla danému žiakovi ani len dvojku zo správania, si neviem vysvetliť ničím iným len tým, že sa bála – bála sa pred pedagogickým zborom priznať k tomu, čo si voči nej dovolil žiak 8. ročníka - voči nej - učiteľke s veľkým U, ktorá rada poučovala kolegu - pedagogického netvora... o pedagogickom majstrovstve.
Ona ale možno na to má iné vysvetlenie. A ak číta moje články aj naďalej..., tak svoj prístup k danej veci možno vysvetlí odpoveďami na tieto otázky:
Vyššie ste ma pani bývalá kolegyňa poučovali v tom zmysle, že správny učiteľ, ak zamýšľa dať žiakovi poznámku za porušenie školského poriadku, najprv sa zamyslí nad možnými pohnútkami žiaka, prečo spravil to, čo spravil, či ho niekto nevyprovokoval... Zamýšľali ste sa vo Vašom prípade nad tým aj Vy? Nemohli ste toho žiaka k jeho konaniu popudiť Vy sama? Zamýšľali ste sa nad pohnútkou žiaka, prečo na Vašu adresu použil taký vulgarizmom, ktorý sa ani nedá publikovať?
Môže sa taká vec, že žiak učiteľku, v jej prítomnosti a dokonca na vyučovacej hodine, nazve: „pi...“..., stať aj učiteľke s veľkým U? A ak áno, ako to vysvetlíte?
Ten žiak dostal na vysvedčení zo správania najlepšie možné hodnotenie - veľmi dobré, teda jednotku. Podľa Vás si ju za to, ako Vás nazval, zaslúžil???
Vytkli ste triednej učiteľke, že žiakovi nenavrhla zníženú známku zo správania a pani riaditeľke to, že mu jednotku zo správania odobrila?
Žiak za tento svoj skutok nedostal ani len pokarhanie riaditeľky školy. Nemôže to podľa vás znamenať to, že pani riaditeľka toto jeho konanie schválila? Alebo že dokonca takéto konania žiakov považuje za bežné a normálne???
Nemala pani riaditeľka úprimnosť žiaka skôr oceniť??? Veď viesť žiakov asi tiež patrí k poslaniu učiteľa s veľkým U, alebo nie? Veď čo na tom, že žiak svoju úprimnosť prejavil „trochu“ nekultúrnym spôsobom?... Veď to bol spôsob jemu vlastný... a „byť správne iný“ je to, čo ste u svojej žiačky, ktorá tiež nebola úplne poslušná, a z ktorej listu ste citovali, oceňovali.
Bolo by podľa Vás taktné a pedagogicky majstrovské, ak by učiteľka takéhoto žiaka po takomto skutku priateľsky objala a povedala mu, že ho plne chápe prečo ju tak hanlivo pomenoval?... Veď každý žiak má aj dušu, ako hovoríte, a úlohou učiteľa je ju v ňom prebudiť. Prečo ste v danom prípade takýto spôsob prebúdzanie duše nepoužili? Alebo použili ste iný? A ak áno, tak prosím aký?
Bola poznámka (zápis) takémuto žiakovi za takéto správanie naozaj nutná? Nezaobišlo sa to bez tej poznámky? Veď čo ak tú poznámku ten žiak pociťoval ako trest, alebo bol za ňu doma potrestaný? Vy, aj vedenie školy ZŠ Dudova poznámky (zápisy) za porušovanie šk. poriadku nepriamo, alebo priamo považujete za tresty. Preto ďalšia tu núkajúca sa otázka znie: Prečo ste toho svojského žiaka vôbec tou poznámkou potrestali, ak viete, že tresty môžu zanechať rany na detskej psychike??? Zabudli ste, že ten žiak má aj dušu???
V tom, že daný žiak, napriek tomu, čo spravil, dostal jednotku zo správania nevidíte hrozbu, že aj iní žiaci si toto môžu dovoliť za jednotku zo správania?
Rozmýšľali ste nad tým, aké posolstvo, alebo ponaučenie do života z tohto prípadu a hlavne z jeho rozuzlenia (jednotka zo správania) dostali ostatní žiaci danej triedy? A ak áno, čo Vám vyšlo?
Keďže ste na Pedagogickej rade nevzniesla výhrady proti tomu, že triedna učiteľka vyhodnotila správanie daného žiaka ako veľmi dobré, teda mal dostať, a nakoniec aj dostal zo správania najlepšie možné hodnotenie zo 4 stupňovej stupnice - jednotku, vyzerá to tak, že s označením „pi... “ od daného žiaka ste nemali problém. Alebo existuje aj nejaké iné vysvetlenie?
Viem si predstaviť, že ak by som na tej Pedagogickej rade zníženú známku zo správania za to, čo Vám ten žiak spravil, navrhol ja, tak Vy by ste bola schopná sa do mňa slovne ostro pustiť a kázať presne tie isté múdrosti, ktoré som citoval vyššie a ktorých jadro voči mne odznelo aj na minimálne jednej Pedagogickej rade. Alebo je táto moja predstava mylná? Ozaj, čo by ste v takom prípade robili? Zavrhli by ste ten návrh?
Nie, vôbec si nemyslím, že to, čo sa stalo mojej bývalej kolegyni, sa dobrým učiteľom stať nemôže. Žiaci sú rôzni a každý z nich má slobodnú vôľu. Učiteľ nezodpovedá za to, čo žiaci z úst vypustia. A aj keby k takémuto správaniu nejakým spôsobom učiteľ žiaka sám vyprovokoval, žiakovo správanie to nemôže nijako ospravedlniť. Žiak nemá právo riešiť problém takýmto spôsobom. Ja som sa síce počas 11 ročnej učiteľskej praxe doteraz s niečím takým nestretol, ale kto vie koľko krát sa mi to môže stať. Toto samo osebe učiteľa diskvalifikovať nemôže. Ak by sa taká vec stala mne, nemal by som problém sa k tomu priznať. ALE vec by som rozhodne nenechal len tak ako ju nechala moja bývalá kolegyňa, ktorá mi inak dávala lekcie z pedagogiky, a ktorá sama seba nepriamo označila za učiteľku s veľkým U.
Na záver ešte spomeniem, čo pri inom, ale identickom prípade odznelo na jednej z predošlých Pedagogických rád, na ktorej sme boli ja aj moja kolegyňa prítomní, z úst jednej našej kolegyne (ide len o približnú citáciu, ale zmysel je zachovaný):
Ak niektorej z nás učiteliek povie žiak, alebo žiačka: „pi...a ...ebnutá“ a my proti tomu adekvátne nezasiahneme, ale naopak, žiaka za to odmeníme hodnotením „uspokojivé správanie“ (stupeň 2), alebo dokonca hodnotením „veľmi dobré správanie“ (stupeň 1) tak my potom vlastne priznávame, že my naozaj tie pi... aj sme!
Na vedomie: učiteľke s veľkým U
Marcel Burkert
