Vzlykanie a poťahovanie nosom, vo dverách sa objaví Matúškova skrivená tvárička. Drží sa za bruško a cez slzičky a vzdychy nevie poriadne rozprávať. Čo sa stalo? Vyhŕňame pyžamko, na brušku sa začína nechutne červenať obrovský zodretý fľak. „Pošmykol sa a udrel", pofňukáva sestrička. Ako? Nevie. Tak, jednoducho, spadol. „Udrel si si niečo? Bolí ťa vnútri v brušku?" Manžel sa pýta, ja ratujem - do náručia, fúkať. Tato prináša studený mokrý uterák, prikladám na odreninu veľkú ako dlaň a chladím. Jemne prehmatám bruško. Zdá sa, že je to len povrchové. Ale musí to veľmi bolieť. Slzičky stále tečú prúdom, odrenina sa červená stále viac. Hladkám, Matúško mi leží v lone ako bábätko a vďačne prijíma každý dotyk. „Bolí ma. Kedy to prejde, maminka?" Mojko, za dlho, toto sa bude hojiť niekoľko dní. Utieram mu slzy aj nos, stále fúkam.
Zrazu plač stíchne. Malý si chytí bruško, zohne sa a dôkladne prezrie ranu. „Ukážem to zajtra chlapcom!" Ako rýchlo sa z malého boľavého chlapčeka stal chlap :)
