„Maminka, a kto je to ten kat?" Mohla som to čakať. Pýtajú sa celkom dosť. „Čo to znamená mlčky uvažuje?" „A strach sadol na jeho dušu?" „A aké to je fascinujúce?"
Vysvetlím, pripodobním. Niekedy prekladám už dopredu - neprečítam len napísané, ale rovno dodám vysvetlenie. „Sedel na podstienku, teda pred domom, vzal si budzogáň - to je taká palica - a vybral sa na vandrovku - to sa hovorí, keď sa niekto ide túlať po svete." Koľko podobných slov a spojení je v rozprávkach. Pekné, tradičné, ale. Spisovatelia a prekladatelia akoby občas mysleli viac na to, aby zneli košato a farbisto... a nie na to, že ich počúvajú a čítajú aj malé deti. Alebo možno tak píšu naschvál. Aby sa malí s veľkými, ktorí im predčítajú, veľa rozprávali :)
Malý dodatok:
„May day, may day! Zachráňte nás! May day!" Počujem Matúška ako s lietadielkom v ruke behá po pracovni a snaží sa zachrániť imaginárnu posádku kričiacu o pomoc vo vymyslenom tajfúne. Hm. Detská hlavička je ako špongia. Zázračná. Bezodná. Oplatí sa veru rozprávať sa a vysvetľovať.
