Majú štyri roky. Čo som v takom veku nosila ja? Staré fotky ukazujú mančestráky a košieľky. Vyberala mi ich vždy mama. Oblečenie mi chystala do dobrých trinástich rokov, minimálne. Vždy večer na úhľadnú kôpku. Ak bolo ráno vonku inak, než predpokladala, rýchlo dodala či ubrala. Bolo to tak odvždy.
A tak ako moja mama, aj ja stávam pravidelne pred skriňou krpatých a ukladám - naľavo Matúškovi, vpravo Julinke. Je to taká hravá každovečerná skladačka. Ešte malému ponožtičky a Julke svetrík. Ták. Hotovo. Položím na kraj stola, malí vedia, že to tam ráno nájdu pripravené do škôlky. Väčšinou sa trafím. Lebo to už poznám, viem, čo radi nosia. Julka ružovú. Sukničky, kvetinky, blýskavé, „barbinkovskú módu". Matúško hocičo, ak ho presvedčím, že je to (podľa nálady) dostatočne bojovnícke, námornícke, montérske, cestovateľské, objaviteľské... Chystám im oblečenie preto, že ma to baví - a šetrím si aj čas. Ak totiž nechám výber na nich, zabáva ich skúšanie a kombinovanie a trvá to straaaašne dlho. A rovnako dlho aj upratovanie. No priznávam, v konečnom dôsledku si vyberú príjemne. Istú mieru vkusu prejavujú už teraz. Nevadí mi to naťahovanie sa pri obliekaní a neberiem to ako sekírovanie, všetkých nás to viac menej baví.
Nejako mám pocit, že mladí - a malí - riešia módu skôr, ako sme to robili my. Chcú sa páčiť, iným aj sebe. „Maminka, vezmi si sukničku. Si taká pekná", povedalo mi dieťa pred pár dňami. Niečo na tom bude. Hm. Možno o pár rokov budú krpci chystať oblečenie mne :)
