Rozprávky. Spievanie. Maškrtenie. Hranie sa. To všetko nám skracuje cestu. Ale najlepšie teraz pomerne nové - hry do auta. Všetkým nám robia radosť a zatiaľ ich nemáme plné zuby. A mňa teší ich vymýšľať.
Koho si myslím? Myslím si rozprávkovú postavičku. Ostatní sa musia pýtať a prísť na to, kto je v mojej hlave. To nás baví najviac. A aj nám to ide. Do troch minút už drobci uhádnu aj Vlka od Zajaca, či priateľa morskej víly Ariel malého červeného Kraba.
Ako kto robí? Zrátali ste niekedy, koľko zvukov zvierat poznáte? Ani ja to neviem. Ale zistili sme, že ak sa striedame všetci štyria, vydržia nám od Šamorína po Slovnaft na kraji Bratislavy. A... Hm... Neviete náhodou ako robí, zebra, ťava a žirafa? A hroch? Lebo zvieratá by aj boli... len o nich asi málo vieme.
Koľko z ktorej farby? Čo všetko je žlté? A čo môže byť modré? No naschvál. Kto dá viac ako desať rôznych vecí? Naša hra je, že sa striedame a kto už nevie, vypadáva. A fakt nie je ľahké sa udržať in.
Koho máme radi? Nikdy som neskúšala porátať, koľkých ľudí poznáme. Rodina, kamaráti, známi z blízkeho aj ďalekého okolia. Dávame mená, opisy. Super, ako dlho ich vieme vymenovávať.
Cesty autom sú teraz skvelé. Deti nefrflú, nepýtajú sa každý kilometer „už tam budeme?". Nekňučia a veľa sa smejú. Pomáhajú si aj sa snažia byť lepšie než to druhé. Skúšajú si pamäť, predstavivosť. Že sme s tými hrami nezačali už dávno :)
