„Maminka, koľko dní prázdnin ešte máme?" „Štyri, Julinka. To je ešte dosť." „Uf, to mi odľahlo! Vieš koľko máme ešte papierov s úlohami?" Aha. Úlohy si píše skoro denne s tatom. Robila ich aj s kamarátkinou dcérou počas hry na školu. Aj keď nás navštívili priatelia so synom a ona ako dievča si pripadala odstrčená. Napísanú má už kompletnú matematiku aj odpisy, už jej ostáva len jedna strana slovíčok. Každý deň sama číta, cez sviatky sa naučila nové písmenká.
Matúš poňal sviatky veľkolepo. Vyrovnáva priemer. Chyby v počítaní pripisujeme nepozornosti, ale to, že pár písmeniek zabudol, neuhádame. Keby toľko času, čo venuje výhovorkám, prečo sa neučiť dal na písanie úloh, už by ich všetky mal. Na školu si sám od seba spomenul jeden jediný raz. „Nie som najhorší! Maminka, vieš čo? David si raz na hodine celkom nahlas prdol!"
Aké skvelé a zaujímavé je mať dve rovnaké deti...
