Písmo:
A-
|
A+
Ráno som v prítmí spoza dverí vyhnala dve lastovičky. Dobré je, ešte sú tu. Na poliach ešte stále kde tu stojí kukurica, ale hlavy slnečníc už nedvihne ani zázrak. V ihličí sa objavujú pavučinky, o chvíľu sa bude nad trávnikmi vznášať babie leto.
Statočný cvrček na zrkadielku sa drží z celej sily. Tak ako ja budem ešte chvíľu nosiť krátke rukávy a možno aj večer sa trochu striasať. Nechce sa mi pustiť ďalšie leto. Bolo krásne. Oddychové, vysmiate, občas krásne uťahané a plné priateľov. Leto je vynález... Aj preto nikdy žiadne nie je dosť dlhé.
