Teraz už o tom nebude vedieť. Spinká v postieľke, teplá a voňavá. Vo vedľajšej jej braček. Ten mi zas nosí gaštany, kvety a všetko zaujímavé, čo nájde vonku. „Maminka, tento kamienok je pre teba", hovorí, keď mi ho po prechádzke strká očistený do vrecka.
Sú to najkrajšie darčeky. A nádherné na nich je aj to, že ich maličkí dávajú sami od seba a len tak. Ani nevedia, ako veľmi ma dojímajú. Keď ma objímu a povedia „ľúbim ťa", „chýbala si nám", „tešil som sa na teba", mám vždy na krajíčku. Takýmito drobnosťami to hovoria ešte viac.
Kresbičku zo včerajšej noci nalepím k ďalším na skrini v ich izbičke. Ale najprv ju pár dní budem nosiť so sebou v kabelke. Aby som si ju hocikedy mohla pozrieť. Pomaznať a potešiť sa s ňou.






