Prečo to robíš - pýta sa ďalší priateľ, z presne opačného spektra. Je nezmysel darovať niečo, o čo si sa zaslúžil. A navyše nevieš, kam presne tie peniaze idú, môžu to byť podvodníci, netušíš koho podporuješ, nikdy sa neustráži všetko... Je to obchodník. Typ človeka, ktorého chcete mať po boku, keď treba vyjednať zľavu alebo výhodu. V tom je naozaj perfektný. Pozná cenu peňazí, vie ako ich zarobiť a nerád ich púšťa. Financie sú jeho obľúbená téma, skvele sa vyzná v rôznych spôsoboch ako ich usporiť. Hej, nie vždy všetko ustrážiš, nie vždy vieš, na čo presne sa dar využije. Ale aj tak je dôležité deliť sa, nie všetci máme šťastie - zvykla som odpovedať. Kým som nestratila chuť s ním o tom diskutovať.
Začiatkom decembra som mu u nás varila kávu. Sám od seba sa spýtal na charitatívnu organizáciu. „Poznáš ich?" Nepoznám, ale môžeme o nich niečo skúsiť zistiť. Prebehli sme internet a od tejto jednej charity sa v debate dostali k ďalším. Tentoraz sa nehádal. Viac sa pýtal ako poúčal o čiernych dierach, ktoré pohlcujú darované veci a peniaze. A včera mi pri ďalšej káve podal päťdesiatku. „Máš pravdu, kým je z čoho, darovať treba. Vlož to tam, ty vieš. Nepíš tam moje meno. Nepotrebujem byť nikde uvádzaný. Skrátka, len sa chcem podeliť."
S každou darovanou mincou, oblečením, jedlom vždy tak trochu aj zaváham. Je to naozaj dobrá cesta? Možno tak pochybujeme viacerí. Ale aj keď s váhaním, mám dôvod na úsmev. Od včera je nás na tej ceste o jedného viac.
