„S kým ste sa dnes v škôlke hrali?" „S Gáborkom a Davidom. A vieš čo, maminka? Naháňali sme sa a ja som kričal nebánčátok Máriót! Nebánčátok!" Fíha. „Čo si to kričal?" „No kričal som na maďarské deti. Robili zle Máriovi." Čumím ako puk. Manžel tiež. Toto vypadlo z nášho dieťaťa dvoch východniarov žijúcich v Šamoríne, stále hovoriacich doma s citeľným prízvukom. Znamená to niečo ako nechajte ho na pokoji alebo nerobte mu zle. Nedávno nás malý poúčal ako sa povie vezmi si sveter a potom sa sporil so sestrou o fonetickej správnosti výrazu nelezte na stromy. Škôlkarska maďarčina. Takú zatiaľ majú. Ale asi sa časom naučia aj viac. Chvalabohu, budú poznať ďalší jazyk. A bude len otázkou času, kým prídu na to, že nás rodičov veľmi ľahko prehovoria - podobne ako my dnes ich účelovou angličtinou.
Budem sa musieť prihlásiť na nejaký kurz maďarčiny asi. Ak pre nič iné, tak aspoň preto, aby mali moji zbojníci menší priestor na jazykové eskapády...
