Obhajoba

„Prosím vás, idem na obhajoby. Kam?", pozerám sa vo vestibule FSEVky na vrátnika a čakám nasmerovanie. Premeria si ma: „Hm, hm... A to neviete kde? Ani ja nie. Tak asi tu doľava a dozadu potom." Za dvoma rohmi mi kýva dievčina v nohavicovom kostýme a lodičkách. Poznám ťa? Veď to je moja diplomantka! Doteraz som ju videla len v džínsach. Úplne iný človek. „Poď dnu, tu sa skúša", vedie ma do triedy, kde sme sa učievali. „Vy ste tá P., čo volala, že bude na štátnice meškať?", pýta sa ma asistentka. Ja a študentka? Asi pani kúpim bonboniéru. „Nie, prišla som len na obhajobu."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Odpovedajúca dievčina má dva mesiace do pôrodu. Zuzke vedľa mňa sa trasú ruky -už by to mala rada za sebou. Traja ľudia v komisii pijú kávu, pred nimi chlebíčky a na zelenom obruse kvety. Podchvíľou sa k sebe naklonia a polohlasom rozprávajú - nečudo, že odpovedajúca znervóznie, šúcha si rukami tvár a prekrižuje dlane. Ale ide ďalej, len nestíchnuť, to by vyzeralo, že nevie. Fuch, je to poriadne dávno, čo som sa klepala rovnako - ale ten mrazivý pocit si pamätám stále. Bola som úplne mimo, štátnicový deň sa stráca v hmle ohromnej únavy a stresu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prichádza rad na Zuzku. Ťahá si otázky, píše prípravu. A potom obhajoba diplomovky. Zapína projektor a prezentuje v powerpointe . Gestá, hlas, forma aj obsah - pozerám a počúvam s uznaním. Je suverénna, lepšia, než mnohí manažéri a profíci, ktorých som videla. Hovorí o veciach, ktoré pozná len z kníh - akoby s nimi robila celé roky. Moje uznanie. Veľa snahy a dobrá príprava v škole. Zuzka skončí a komisia sa obráti na mňa. Veď je to aj moja - konzultantská - práca. A pocit z vlastných štátnic je späť v plnej sile. Trasie sa mi hlas, ale - viem, že musím odpovedať suverénne, hovoriť pokojne, k veci a odborne. Presne tak to očakávajú. Usmievajú sa, prešla som. Prešli sme obe. Pochvália nás, „túto časť ste zložili".

SkryťVypnúť reklamu

Po hodine Zuzka doodpovedá a ja odchádzam. Vrátnik mi uznanlivo kývne. Už si nemysli, že som popletená študentka. V ruke celkom dospelácky nesiem Zuzkino poďakovanie - kvety. A v sebe pekný pocit zo šikovnej študentky, ktorá rozumie tomu, čo chcela študovať a už začína robiť prácu, ktorá ju bude baviť a bude ju robiť dobre. Dievčiny, čo sa naučila písať ľavou rukou, keď mala pravú zlomenú. A keď vzápätí vybuchla s dlhým zápalom, robila z postele, aby všetko stihla. A mám fajn pocit aj zo školy, čo dáva študentom priestor a učí ich užitočné veci. Dnes mám chuť veriť, že sem chodí väčšina takých. Deciek, ktoré tie nároky aj učivo prijímajú a fakt sa chcú posúvať. Jedna škola a jedna študentka. Iba dve malé kvapky. Ale aj dve kvalitné kvapky sú viac, než žiadna. Dobre je na svete.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu