Ale tu - zrazu: otec = Ind a ešte k tomu Sikh. So zvláštnymi rituálmi a zvykmi. Turban nosil aj do postele, pil asfaltový čaj plný kardamónových semienok, bol prísny, ale len naoko, každý večer pozeral na seriál s Chuckom Norrisom a hoci prevádzkoval benzínovú pumpu, nemal vôbec, ale vôbec žiaden zmysel pre orientáciu a sám za volantom nikdy nikam nešiel. Mama Pamela - krásna, trochu povädnutá žena, ktorú bavilo variť každý deň jedlo z inej krajiny sveta (vyvrcholilo to Vianocami á la Mexiko - čiže fazuľou, chlebovými plackami, nachos a asi piatimi rôznymi dipmi pod vianočným stromčekom). Učiteľka so širokým srdcom, neúnavná taxikárka svojich detí a platonická hráčka futbalu, európskej verzie. Malá Manjit, podľa mňa dislektička, s obrovskými modrými očami, ktorá sa strácala v neporiadku vo vlastnej izbe, ale vedela krásne rozprávať a bavilo ju behanie a prespávanie u kamarátky pôvodom z Kórey. A tínedžer Amrit, vášnivý skejtbordista, do ktorého neprenikol nikto okrem kamarátov, s ktorými pretelefonoval hodiny denne. Telefonáty zvykli vyvrcholiť požiadavkami ústiacimi do nočných nákupov v obrovských centrách, na moju veľkú radosť papiernictiev a remeselných obchodov. Nádherná rodina.
Mala som ich veľmi rada - ako ľudí a bavili ma aj zvláštne obyčaje, ktoré pestovali. A jeden z nich som si zamilovala. Oslavu piatka.
V piatok popoludní pravidelne Pam vyzdvihla deti zo školy. Spolu zamierili vždy do tej istej pekárne/cukrárne v ich časti mesta. Panie za pultom už ich poznali. Ak sa dalo, išiel aj tato a ak nie, zastavili sa uňho vo firme potom. Každý si z regálov vybral, čo chce. Všetci si sadli, v pokoji maškrtili a plánovali víkend. Ak sa aj ten deň stalo niečo zlé, zajedli to sladkým. A ak bol deň podarený, potešenie bolo dvojnásobné. Na koniec si nechali ešte niečo zabaliť domov - a tak sa pre nich začal víkend.
Keď som s nimi začala bývať a stala sa súčasťou rodiny, zaradili ma automaticky do tohto rituálu tiež. Žiaden piatok sme nevynechali. Bol jeden, keď bolo finančne ťažšie - ale aj vtedy sa niekde nejaké drobné našli a išli sme. Chodili sme vždy spolu, v rovnakom čase a s rovnakou radosťou.
Dávno som o Pam a jej rodine nepočula. Ale tento kúsok ich životov vo mne ostal. Nádherný zvyk, krásne spoločný, len ich. Veľmi si želám, aby som raz mohla ich rituál zopakovať so svojimi najbližšími. Vymysleli to totiž dokonale. Oslavovať piatok. Ideálny deň. Je dosť často na to, aby sme sa tešili a dosť zriedka, aby sa nezunoval. Každý má piatok rád, lebo začína vytúžené voľno. Je časom na spomalenie.
Tak nech žije - oslava piatkov!
