Skončil sa krásny víkend s úžasným tatim. Boli sme na chate, do noci sa hralo na gitaru, nemuseli sme ísť skoro spať. Jedli sme tyčinky a pili aj kolu, celý deň sa sánkovali, zabávali sa s kamarátmi, dostali sme nové hračky. No skrátka, bolo nám fantasticky. Teraz sa vraciame domov k mamke. Bude nás nútiť umývať riady, písať si úlohy, možno aj ísť samé nakúpiť. Bude nervózna z neporiadku v našej izbe a zhasne nám o deviatej, zajtra budem musieť aspoň hodinu cvičiť na klavír. Zo sveta rozprávok do vytriezvenia. Krásny čas sa zmení na obyčajnú realitu plnú povinností a všednosti. Musí to tak byť, viem. No malá sestra sa s tým odmieta zmieriť. Preto keď na konci víkendu zazvoníme doma pri dverách ja, staršia a asi trochu múdrejšia (skôr to tak nejako cítim, než robím vedome) sa tvárim hrdinsky. A sestra reve celkom otvorene, volá tatiho - a vydrží jej to ako vždy ďalšie tri dni. Mamka nás víta, ani sa nemusí pýtať ako bolo. Je trochu smutná. Nič nevraví. A naženie nás radšej rovno do povinností.
Muselo to pre ňu byť strašné. Dnes to viem. Už som dospelá. Už viem, koľko starostí musia veľkí riešiť a že svet niekedy nie je jednoduchý. Obzvlášť svet mamy, ktorá je sama na dve živé a tvrdohlavé dcéry. Keď ich musí uživiť, obstarať, nakŕmiť, vychovať a ešte sa snaží, aby im to v škole išlo, aby to mali neskôr v živte ľahšie. Musí to byť občas tá zlá mamka, ktorá dáva pokyny a núti dodržiavať povinnosti. O čo ľahšie je byť ten skvelý tatko na víkend raz za dva mesiace. Štedrý, neunavený, ale usmiaty, s kopou nápadov a časom sa hrať a zabávať. Od neho sme sa vracali z krásneho sveta ilúzie, k nej - smutné a ukrutne detsky nevďačné. Nevedeli sme, ale veľmi sme jej vtedy ubližovali.
Vrátilo sa mi to teraz asi preto, že manžel je s mojimi malými už tri dni preč, u rodičov. Som po večeroch sama, je to čudné. No hlavne je mi za nimi strašne smutno. Iste, aj som si oddýchla. Ale naozaj mi chýbajú. Už zajtra večer za nimi pôjdem a v nedeľu ich uvidím. Jéj. Teším sa. A som veľmi, veľmi rada, že keď ma zbadajú, budú kričať a skákať, tešiť sa budeme spolu. Ako dobre, že sa budeme zdraviť s úsmevom a radosťou. A nie tak ako sestra a ja s mamkou, po víkendoch strávených s tatkom kedysi...
