Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Nikdy som si nepísala denník. Ale vždy som nechávala drobné útržky svojich dní v knižkách. Papieriky s odkazmi, rôzne zoznamy, poznámky, pohľadnice. Chvíľu slúžili ako záložky a v knihe po prečítaní ostali. Keď na ne narazím teraz, je to vždy náhodou. A som za ne vďačná. Tak ako za toto nájdené ospravedlnenie.
Po rokoch vzťahu zabúdame na to, aké to bývalo. Prvé mesiace si idealizujeme, stávajú sa v spomienkach romantickým časom plným krásnych prechádzok, dotykov, vášne. Bolo to iné, lepšie, hovoríme po rokoch. Dokonalé. A možno nie. Aj vtedy boli ťažké chvíľky. Len teraz, zavalení starosťami, zhonom, naháňaním peňazí a kadejakými problémami, sme unavení. Možno menej ochotní ustupovať. A menej schopní odpúšťať.
