Rolovanie lietadla po ranveji. Hrkotanie kolies – a zrazu cítiť odlepenie od zeme. Svet za oknom zošikmie. Zadržím dych a len zažívam. Tú chvíľu nenechám rušiť rozhovorom ani čítaním. Nie je nič iné, len ticho a priestor. Zriedkavý moment, stále vzácny.
Pár sekúnd tesne predtým, než dieťa po prvý raz pohladím na dobré ráno. Obdivujem bezprostrednosť a bezstarostnosť výrazu, dívam sa na ružovú tvár a vlasy rozhodené vankúši. Usmejem sa nad plyšákom zasunutým pod ruku. Počúvam jemný dych. Nakloním sa, zacítim teplo. Ešte chvíľku, ešte, kým položím ruku na líce a poviem prvé slová na prebudenie. Ten moment pred nimi je len môj. Nechám vtedy zastaviť svet. Ticho aj dýcham. Je to tak každý deň, ale nikdy sa neomrzí.
Zlomok sekundy pred bozkom. Vôňa kávy pred prvým prehltnutím. Chvíľa, kým zistím, čo je v darčekovej škatuli. Pár sekúnd, keď otváram rukou napísaný list. Sú to okamihy, ktoré nebývajú každý deň. A niektoré aj áno. Ale stále ostávajú drahocenné a pekné. Nenechám nič rušiť a narušiť ich. Každý máme iné. Som šťastná, kým sú a kým ich vnímam. Vlastne len sekundy. Malé čipky na obyčajných dňoch. Bez nich by dni boli oveľa prázdnejšie.
