Vychádza z neho chlapík v obleku, vyzerá ako šéf bankového oddelenia reklamácií, vzor spoľahlivosti a serióznosti. O chvíľu dnu vpláva mladík v obrovskej bunde. Pozoruje nás spod privretých viečok, ruky hlboko zaborené vo vreckách, šuchce jednu nohu vedľa druhej. Ty si dnes nekupuješ prvý joint, hovoríme si. A vo dverách ho na odchode strieda pani asi päťdesiatročná, v jednej ruke plnú nákupnú tašku, v druhej vodítko, na jeho konci sa moce pekný čierno biely psík. Vyzerá, že si len tak odskočila po ceste z práce domov.
Rozhodne to nie je reprezentatívna vzorka. Ale ani jeden z nich tam nešiel opýtať sa, koľko je hodín. Premýšľame, téma rozhovoru sa stáča. K slovám o slobode, veľkorysosti, záväzkoch, osudovosti, nebezpečenstvách, aj o pocite voľnosti. O tom, čo je komu prirodzené, ako a prečo niektoré veci fungujú.
Prezlečení z kostýmov, s kravatami vo vačku, vraciame sa nočným Haagom do hotela. Taký ... holandský večer.
