Na samom okraji Lužnej. Starší pán a pani, celí v sivohnedom. Sklonené hlavy, zopnuté ruky. Stáli v tichej modlitbe. Nepozerali sa na seba, nič nehovorili. Je toho určite veľa, čo nahovorili a nanariekali predtým. Slová aj slzy sa už minuli.
Hľadeli do zeme. Akurát, keď som okolo nich prechádzala, pán si kľakol. K stĺpu na kraji cesty. Nebolo im vidno do tváre. Ale mrak smútku okolo oboch bolo cítiť veľmi silno.
Každý krížik pri ceste má svoj smutný príbeh. Tento som si doteraz nevšimla, stráca sa vo vysokej tráve na krajnici. Myslím si, že odteraz vždy, keď tade pôjdem, tie dve smutné postavy pri ňom uvidím.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
