Žena vidí kilá navyše a tak jedlo dochutí jogurtom a nie smotanou a nezahustí. Muž obeduje a spomenie si na skvelé mamine jedlá alebo tie z podniku odvedľa. Žena je nespokojná, lebo chlap jedlo nechváli, muž tiež, lebo sa síce najedol, ale mohlo to byť príjemnejšie.
Žena poprosí muža, aby upratal auto. Stále má pred očami obrovského asi centimetrového pavúka, ktorého videla liezť spod volantu a nemá odvahu na ďalšiu konfrontáciu. Muž nechápe, lebo prachu, omrviniek a papierikov v aute predsa ešte nie je tak veľa.
Žena prosí muža - zhovárajme sa. Potrebuje zdieľať, mať pocit niečoho spoločného, vzácneho, len ich. Muž má pocit, že rozprával celý deň a teraz už chce mať pokoj. Ticho a byť sám. Žena je nespokojná, nepochodila, muž tiež, lebo tichá domácnosť potrvá zrejme dlhšie, než je mu príjemné.
Žena sa pýta: „Páčim sa ti?" A chce, aby muž pochválil nový účes, kus odevu, zhodené kilá, či sa jej len žiada zabudnúť na novú krásnu mladšiu kolegyňu v práci. Muž vidí stále tú istú „svoju" a nerozumie otázke. Žena je nespokojná z nespontánnej odpovede - ak sa jej vôbec dočká - a muž z hlúpych otázok, na ktoré fakt nemá náladu.
Môžeme sa hádať, môžeme kričať. Ale to nikam nevedie. Alebo sa zmieriť, že to tak je. Občas si na to spomenúť. A zbytočne sa netrápiť.
