... sme si rovní

Bojovali možno bok po boku. Alebo možno práve naopak. Mnohí padli, veľa ich zranili, ochoreli. Tisícky spoločne zajali. Ruskí vojaci spolu s talianskymi sa ocitli v spoločných zajateckých táboroch. Jeden bol aj v našom malom Šamoríne. Zriadili ho v posledných rokoch prvej svetovej vojny a fungoval tu aj krátko po nej. Dnes to pripomínajú dva veľké kríže. Nemôžu byť rozdielnejšie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keď som si spomínala na to, čo som sa o prvej svetovej vojne dozvedela v škole, pamätala som sa najmä na východný front. Čo tu, na južnom Slovensku, robili ruskí vojaci? Veď ich zastavili na severovýchode Slovenska... A taliansky front bol zas výrazne južnejšie. A tak som pátrala. Dozvedela som sa, že tisícky ruských a talianskych vojakov k nám zrejme dostala epidémia cholery, ktorá vypukla v roku 1915. Chorých vojakov transportovali do tylu frontu. Podunajská oblasť sa podľa historických prameňov zmenila na miesta zajateckých táborov. Umrelo v nich takmer 22 tisíc mužov. A zdroje píšu aj to, že medzi nimi boli pätnásťroční chlapci aj vyše osemdesiatroční starci. Mnohých pochovali až po 11. novembri 1918, po kapitulácii ústredných mocností.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na našom mestskom cintoríne sú dva vojenské kríže. Pred tým, ktorý patrí pamiatke ruských padlých je lúčka. Keď som po nej kráčala prvý raz, lebo som si chcela prečítať komu ten kríž patrí, mala som zvláštny pocit. Je to len lúčka alebo hrob? Dodnes neviem. Veľa ľudí sem nezablúdi. Na jednoduchom pamätníku je vpredu pravoslávny kríž, pod ním asi bola platňa, ale niekto ju sňal, zozadu je smutno hrdinská báseň. Oprášim azbuku a prekladám:„Umreli ste zranení guľkami a šrapnelami, hrdinsky obetovali svoj život v ďalekej uhorskej zemi". Nič honosné. Aj tak tu však niečo je. Genius loci? Hľadím na kríž a cítim smútok a pietu.  

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Idem ďalej. Druhý kríž patrí pamiatke skoro dvoch tisícok talianskych zajatcov. Postavili ho hneď po vojne, niekoľkokrát opravili a nedávno pri ňom pribudli aj mramorové pomníky. Veľkolepé, lesklé, vznešené. Drahé a okázalé. Tu už nepochybujem, že tí väčšinou mladí muži sú tu pochovaní sa každý dozvie z pamätnej tabule. Tu smútok necítiť. Zato monumentálnosť a úctu.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Pri krížoch sme boli aj s deťmi. Matúška, asi ako každého chlapca, vojaci zaujímajú. Tato o nich rozprával, obe deti počúvali. Potom si Julinka čupla. Vybrala z vrecka gaštany. A najprv pri ruskom a potom aj pri talianskom urobila z malých hnedých plodov malé srdiečka. Rovnaké.  

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu
Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu