Štrajk učiteľov má dosah na tisícky ľudí. Po lete je dovolenky už asi u každého poskromne. Väčšina z rodičov, s ktorými som o tomto štrajku hovorila však povedala - dobre robia. Držíme im palce, treba sa ozvať, nie je normálne, aby sme od nich chceli maximum a platili im almužnu. Veď ide iba o jeden deň. No práve.
Pred týždňom sme boli na splave Malého Dunaja. „Maminka, aha, robím motor", kričal vysmiaty Matúško. Naozaj to tak vyzeralo. Pod veslom sa mu čerila voda, zurčala a nechávala za sebou brázdu plnú bubliniek. Ale fungovalo to celkom naopak - v skutočnosti loď brzdil, nie poháňal. Aj štrajk učiteľov podľa mňa vyzerá celkom opačne, než reálne funguje. Zdá sa, že dnes nič nerobia. Neučia, prázdne ostali kluby aj jedálne. No robia veľmi veľa. Ozvali sa a prestali sa len vyhrážať, urobili ten ďalší dôležitý krok. A rodičia - možno si to dnes s deťmi užijú. Keby však takých dní bolo päť - desať, prestala by to byť taká zábava.
Verím, že učiteľom sa podarí, čo chcú presadiť. Veľmi si želám spokojnú a ocenenú učiteľku. Aby sa jej chcelo robiť a bavilo ju byť aj s mojimi deťmi. Lebo stopa - akákoľvek, ktorú v nich nechá, bude veľmi výrazná. A oni aj my ju rozoznáme až ex post.
