Ležérnym tempom sa prechádzala sem a tam. Pod pazuchou veľká kabelka. Usmievala sa, na pár áut kývla.
Želala by som si, aby tam bola len náhodou. Aby nebola jednou z tých stálych. Dievčina, ktorá sa s niekým dohodla, že ju vyzdvihne a teraz mu odrátava minúty. No... Asi to tak nebude. Nevyzerala tak.
Mladé feťáčky, čo je väčšina slovnaftských dievčat, sa vraj často nedozvedia, keď otehotnejú. Drogy im zasahujú do pravidelnosti cyklu a tak keď zistia, že to nie droga, ale nový život im mení telo, býva neskoro. Možno to tak bolo aj s touto dievčinou.
Prešla som okolo nej, okamžite prebratá z príjemného rozjímania. Chcela som byť rýchlo preč. Nevidieť, ako jej niekto zastane, naloží ju a o pár minút zas vyloží von, nechať ju kráčať dlhou cestou za ďalšími zárobkami. Čudné ráno, čudný deň. Čudný a smutný svet...
