Vôbec som netušila, že Carnuntum, Mesto cisárov v krajine barbarov, bolo také veľké a také významné. Aj tu sa rozhodovalo o politike celej Rímskej ríše. Žili tu tisícky vojakov, úradníkov, kňazov. Už pred rokmi som postrehla pár správ o jeho pozostatkoch, zaregistrovala odbočku za Hainburgom, ale to bolo všetko. Asi sme čakali na bilbord.
„Je to prijateľný kompromis medzi archeologickými vykopávkami a Disneylandom" - opísal Carnuntum kamarát. A odporúčal, aj s deťmi. Celý komplex tvoria štyri veľké objekty. Navštívili sme tri. Treba prejsť Bratislavou, cez hranice do Rakúska a za Hainburgom doprava. Trvá to fakt len pár minút.
Múzeum Carnuntium si musí všimnúť každý. Vchod ohraničujú busty cisárov na vysokých stĺpoch, vnútri je skvelá výstava o vzťahu Rimanov k bohom, mýtom a posmrtnému životu. S množstvom pôvodných aj zrekonštruovaných artefaktov. Okrem statických predmetov ponúka krátke filmy - keď si dospelí chceli prečítať odborný výklad, deti nebehali okolo, ale sledovali. Boli príjemné a zaujímavé. A našťastie aj ten o obetovaní zvierat sa skončil tesne pred krvavým aktom.
Odtiaľ sme zamierili k amfiteátru. Vonku bolo asi sto stupňov, myslela som si, že len prejdeme okolo. Ale keď sme zbadali rozsiahle zvyšky starého muriva pripomínajúce labyrint, nešlo nezastaviť. Rozprávaním o bitkách gladiátorov a predstaveniach a behaním po ruinách sme strávili skoro hodinu. Tu sedávali bohatí, odtiaľ prichádzali bojovníci, neďaleko stál vojenský tábor... Myslím si, že sa sem vrátime na niektoré z predstavení s ukážkami bojov.
A ešte to, čo sme chceli vidieť najviac - ako sa kedysi Rimanom žilo. Prišli sem v čase, keď na našom území žilo aj desať ľudí v jednej chatrči, umývali sa v rieke a niečo ako záchod nepoznali. Rimania sa zdržali vyše tri storočia. A miestnym museli pripadať ako mimozemšťania. Na najsevernejšej hranici impéria stáli vo veľkom meste stovky domov, kapitol, zhromaždisko, chrámy, kúpele. V Archelogickom parku Carnuntum sa podarilo nanovo postaviť kúsok zo starobylého mesta - dom kupca s látkami, mestskú vilu a kúpele.
Vyzerajú, akoby z nich ich majitelia len pred chvíľou odišli. Prechádzate sa izbami a ste späť v roku 300 nášho letopočtu. Rozostlané postele, zamatové lôžka a na stolíkoch rozpísané pergameny, vybavené kuchyne so začmudenými pecami, množstvo priechodov do záhrad. Cez pootvorené dvere sa dá nazrieť do komôr, v truhliciach odhalíte látky a koberce, nad stolmi visia bylinky a údené ryby, v misách čerstvá zelenina. K tomu ukážky toho, ako Rimania vykurovali podlahy (jedna z kúpeľných miestností tak bolo dokonca vykúrená), kedysi stavali strechy, ako murovali a budovali chodníky a cesty, viedli odpad z verejnej toalety. Všetko postavené nanovo, presne podľa dobových podkladov.
Keby sme deťom nesľúbili na popoludnie kúpalisko v Hainburgu, zdržali by sme sa dlhšie ako dve hodiny. Je čo obzerať. Netuším, koľko muselo vybudovanie tohto unikátneho miesta stáť. Ale stojí to za to. Krásne miesto. Som si istá, že tam zavediem zopár návštev a pošlem kamarátov s deťmi.
Foto: http://www.carnuntum.co.at/visiting-carnuntum-sk
