A čuduj sa svete. Dnes v noci som rovnako nemohol zaspať. Viem, určte to nebolo z očakávania, ale skôr vplyvom iných faktorov, ale z ranného Mikuláša mám rovnakú radosť. Neteším sa už toľko na sladkosti (zaslúžil by som si skôr nejakú varechu a uhlie), ale tá nostalgia je krásna.
Ako dieťa som vnímal príchod Mikuláša výlučne 6. decembra. O čosi vyspelejší sa ho snažím vnímať v každodennom živote. Ako je to možné?
Neviem odkedy v našich končinách pretrváva zvyk mikulášskych návštev, pramenia však z existencie skutočného Mikuláša. Ten naozaj žil a naozaj dával dary. A dával ich každučký deň.
Tak hovorí legenda: V meste, v ktorom žil a pôsobil žil šľachtic, ktorý mal tri dcéry. Aby si zarobili na veno, museli pôsobiť vo verejnom dome. Mikuláš ich chcel uchrániť od tejto potupy a preto im tajne každé ráno darovával peniaze...tak si postupne zarobili na štedré veno.
Mikuláša vnímam často vo svojom živote. Vnímam ho vždy ráno, keď ma napríklad čakajú z lásky pripravené raňajky. Vždy mi to urobí nesmiernu radosť.
Preto sa na neho chcem hrať aj ja - rád skočím na skorý ranný nákup, alebo sa snažím vyčarovať rannú pohodu blízkych a všetlých, ktorých stretnem...(niekedy úspešne)
Preto, či veríme v Mikuláša, či nás ešte dokáže aspoň trošku nadchnúť, jeho odkaz je živý. A skrýva sa práve v tom dobre, čo môžeme každé ráno prinášať.
A na to často zabúdame a už od rána nervozitu nabíjame okolie. Je to veľká škoda.
Vyčarujme radosť na tvárach bllízkych, podobne, ako ju vyčaruje na tvári našich detí balíček sladkostí.
Urobme tak aspon dnes, keď už je ten Mikuláš...:-)!!!
