Šokovaný z ukrajinského vpádu do Kursku, paralyzovaný strachom zo situácie na fronte a ešte viac z možných dôsledkov pre domácu scénu, vrcholne sklamaný z reakcie spriatelených štátov, z ktorých len niektoré odsúdili napadnutie územia Ruska (prvýkrát od Hitlerovho vpádu), a aj to zo značným časovým odstupom. Ako je to už v putinovom Rusku, po úvodnom šoku a odmlčaní sa, nasledujú slová podivnej propagandy, ktorú by pri troške snahy a kritického myslenia odhalil každý obyvateľ demokratickej krajiny. Pri obyvateľoch krajiny, v ktorej sú obyvatelia viac ako sto rokov zmietaní ideológiou, v ktorej je lož skutočným nástrojom, to však skutočne funguje. V momentálnej situácii je však zakryť realitu omnoho ťažšie. Totalitná mašinéria pracuje na plné obrátky. Stavila aj na staré dobré obnovovanie kultu veľkosti a vážnosti. Putin potriasal ruky a snažil sa svoju pospolitosť presvedčiť, že sa vlastne nič nedeje.
Bábka Lukašenko
Ako prvý prišiel (musel prísť) s vyjadreniami priateľ, bábka, predĺžená ruka, nástroj ilúzie o konfederácii, „šnúrka na Putinových trenkách" - „diktátor" Bieloruska. Jeho vyhlásenia, akokoľvek zneli veľmi bizarne, čisto držali líniu, v ktorej je jediná správna cesta sadnutie si za rokovací stôl, nakoľko toto ruský, ukrajinský ani bieloruský ľud skutočne nepotrebuje. Vzápätí tak prezentoval dodatok, že jediný, kto túži po vojne, je Západ. Niet krajšieho príklade oddanej servilnosti, keď na pozadí klamstva šírite lákavé slová o mierovom spolunažívaní, láske a pokoji. V tejto súvislosti by jednému mohla napadnúť paralela s istým prezidentom, ktorý prinesie mier do sveta a zmier v krajine... ale o tom niekedy nabudúce. Lukašenko jednoducho musel povedať to, čo mal. Určite to myslí vážne, pretože koniec Putina je aj jeho koncom, vojna v Bielorusku je tiež jeho koncom. Preto tiež strašil 120 tisícami krvilačných Ukrajincom na bieloruskom pohraničí.
„Mierotvorca" v Azerbajdžane
Prečo opäť s prezidentom Azerbajdžanu? Spoluprácu na energetickej báze bola už dohodnutá dávnejšie. Teraz opäť išlo o blaf, ktorým sa v očiach národa ilúzia silného štátu, ktorý hrá dôležitú úlohu v kaukazskom regióne. Opak je však pravdou. Nie vyslovenie vinou nezmyselne šialenej a vyčerpávajúcej vojny na Ukrajine. Vplyv Ruska na Kaukaze opadol už dávno predtým a nedemonštrovalo ho nič krajšie, ako azerbajdžanská odveta na Arménov, ktorá síce bola ukončená trojstrannou dohodou, kde Rusko hralo úlohu garantora, ale v podstate načrtla vývoj, ktorým v roku 2023 Azeri ukoristili Náhorný Karabach. Od tohto momentu je až priam neskutočné, ako očividne Rusko presedlalo z postu „ochrancu arménskych kresťanov" na pozícii spolupráce a vzájomného porozumenia s diktátorským Azerbajdžanom. Turecký vplyv je viac menej ako jasný. Ešte pred poslednou návštevou zaznel z ruskej strany návrh na vytvorenie ruského konzulátu v Náhornom Karabachu. Putin dostal neurčitú, ale skôr zápornú odpoveď. Inými slovami, Aliyev naznačil, že Rusko moc nie je v tomto konflikte vítané. Rusko dostalo aj košom pri snahe o ochranu (kontrolu) tzv. zanzegurského koridoru, ktorý spája dve časti Arménska. Oficiálne ruské správy však túto informáciu ignorovali. Spoločné stanovisko sršalo vzájomnými úspechmi, cieľmi a víziami spolupráce v mnohých oblastiach.
Bozkávanie koránu v Čečensku
Na jeho návštevu čakala autonómna republika dlhých 13 rokov. Človek nemusí byť zrovna génius, aby si uvedomil, že vážnosť situácie, pri ktorej samozvaný ochranca svetového kresťanstva, bozkávajúci korán , musí byť skutočne veľká. Putin si je vedomý, že skladačka Ruskej federácie, kde existuje takmer 10-percentný podiel moslimského obyvateľstva, ktoré sa navyše rozrastá, a kde je podiel územia s moslimskou populáciou nezanedbateľný, tvorí aktívnu rozbušku možných lokálnych konfliktov, ktoré by mali devastačný dopad - a to nie len pre jeho samotného. Preto je práve Čečensko, krajina kedysi zmietaná v dvoch nesmierne krvavých konfliktoch, tým najlepším regiónom, v ktorom sa dá demonštrovať obraz neskutočnej súdržnosti, lojality a oddanosti cieľu. Tým je totalitná jednota, obzvlášť v tejto nepríjemnej situácii. Bozkaním Koránu chcel ako keby prosiť o mier a lojalitu.
Masový vrah „upokojuje" matky
Poslednou zastávkou Putina po regiónoch na juh od Ruska bola autonómna republika Severné Osetsko, ktoré ešte stále dýcha obrovskou tragédiou, pri ktorej v roku 2004, v meste Beslan, islamskí teroristi zaútočili na školu plnú detí. Putin sa v tom čase ani moc neunúval prísť na miesto tragédie, ktoré navštívil až o štyri roky neskôr. Jeho nedávna návšteva nie je žiadnym precitnutím, ale skutočnou ukážkou toho, že pred islamskými teroristami a separatistickými náladami v nestabilných regiónoch má naozaj strach.
Na stretnutí s matkami zavraždených detí, ktoré zahynuli, v dodnes, nevyšetrenom incidente, bliakal o sile Ruska. Uplakaným a znepokojeným matkám hovoril o tom, že ako si Rusko poradilo s islamskými teroristami, rovnako si poradí aj s „ukronacistami".
Putin aj po 20 rokoch od tragédie neváhal zneužiť túto „posvätnú" a bolestnú spomienku na vytváranie kultu osobnosti a nepremožiteľnosti. Túto Tragédiu tak zneužil opäť. Prvýkrát hneď po tragédii, kedy došlo k značným zmenám vo federatívnej legislatíve a rovnako aj na úrovni fungovania samotnej federácie (obrovské upevnenie moci a začiatok cesty k autokracii a skrytej diktatúre).
Čo dodať na záver? Putinovi sa ukrajinským prekročením hraníc opäť zrútil svet. Po neúspešnom ťažení na Kyjev a po proklamovanej trojdňovej špeciálnej operácii, má tretí rok krvavej a vyčerpávajúcej vojny, omnoho dlhšiu hranicu s NATO a nepriateľskú armádu na vlastnom území. Už vie, že viac nemôže strašiť červenými čiarami a jadrovými hlavicami. Realita sa nedá vymazať. Jediné, čo nateraz môže urobiť, je vytvárať dojem o sile krajiny, ktorú ťahá do záhuby a ktorú totálne zničil. Nie, nebavíme sa o Ukrajine. On zničil aj vlastnú krajinu, na ktorej mu nikdy nezáležalo. Navyše si uvedomuje časovanú bombu vo svojej vlastnej krajine. Možno ho aj tešia rastúce teroristické útoky islamských radikálov po celej Európe, vlny antisemitizmu a nesmierna naivná hlúposť magorov, ktorí podporujú teroristov z Hamasu a iných chápadiel zlovestného a chorého iránskeho režimu. Sám však veľmi dobre vie, že rovnaký Damoklov meč visí aj nad jeho totalitou. A to mu dozaista zviera hrdlo...
