Je zaujímavé, že celý tento absurdný príbeh sa odohráva v čase, kedy sa mnohí v kinách dozvedajú o Černákovom zájazde do Ríma. Možno by sa jednému toto porovnanie zdalo pritiahnuté za vlasy (veď predsa aj Miki to mohol hrať vedome na slušáka), ale po vyhláseniach o potrebe „vykostenia KDH", to bohužiaľ vychádza tak, že Fico cieľavedome využíva staručkého Svätého otca na pobalamutenie hláv voličov kresťanských demokratov. Celému smutnému príbehu navyše dominuje skutočnosť, že Fico chce svojím (zrejme cieľavedomým) zámerom útočiť najmä na postarších voličov z radov konzervatívneho prostredia. K celému tomuto divadlu si prizval aj vlastnú mamu. Do akej miery išlo v tomto bode o šľachetný počin, skúsime nechať na svedomí samotného premiéra. Ale skutočnosť, že svoju vlastnú matku, a celkove rodinu, nikdy verejne neprezentoval a snažil sa kryť si svoje súkromie, ako to len išlo, tak jeho počínanie vyznieva minimálne neštandardne. Očividne tak Fico prekonal aj vlastnú talkshow o jeho birmovke a rehoľných sestrách v jeho rodine a Šefčovičov obraz Svätého Otca pri klepaní rezňov...
Už prvotné vyhlásenia, v ktorých Fico verejne deklaroval hlavné osnovy, ktoré mali byť predmetom krátkej audiencie - pápežov postoj k vojne na Ukrajine, svedčí o tom, že jeho návšteva je, v časoch veľkej politickej krízy na domácej scéne, snahou o oslovenie oddaných veriacich, ktorí na slová pápeža nedajú dopustiť. Možno preto je Ficove konanie tŕňom v oku mnohých, ktorí verejne prezentujú svoju katolícku vieru, v ktorej náuke sa nikde nespomína, že veriaci musí s každým názorom Svätého otca súhlasiť. Rozmedzie tzv. neomylnosti je striktne definované v Katechizme Katolíckej Cirkvi (body 891 a 2035) a podľa verejných záznamov bolo oficiálne využité len raz. Tento článok však nemá za cieľ teologicky rozoberať danú problematiku a ani vytvárať polemiku medzi veriacimi a neveriacimi ľuďmi.
Fico chce vyvolať rozdelenie a chaos
Vo vnútri cirkevného života, ktorý je v slovenskej spoločnosti pomerne bohato zastúpený a rovnako (niekedy až nechutne) pestrý, však Ficova návšteva u Svätého Otca dozaista zarezonuje - a to v konfliktnom svetle. Rovnako tak bude rezonovať aj v celej spoločnosti. A to je hlavný Ficov cieľ, ktorý sa nevymyká jeho politike absolútnej polarizácie. Fico šikovne využíva „nešťastné" spontánne vyhlásenia pápeža Františka, ktorý pochádza z absolútne odlišného prostredia a očividne vníma niektoré svetové záležitosti vlastnou optikou. Jeho slová sú však často úmyselne vytrhnuté z kontextu...stačí si následne prečítať celé prepisy z vyhlásení a rozhovorov. Ale tento článok rovnako nechce bagatelizovať vyhlásenia, ktoré aj autorovi článku miestami dvíhajú tlak.
Ficov a Františkov mier
Fico nepravdivo (možno zaslepene a nevedome) hovorí o rovnakom postoji k vojne na Ukrajine, ktorý majú mať, podľa Ficovho chvastania sa, spoločný so Svätým Otcom. Jedná sa o bohapustú hlúposť, nakoľko Františkov mier vychádza zo samotnej podstaty nažívania v mieri (v duchu Evanjelia a nie iba politiky), odsúdení nespravodlivej vojny - ale prelína sa aj so snahou o pokúsenie sa o nastolenia mieru (ktorý má byť čo najspravodlivejší) a venuje sa témam odpustenia. Pápež, aj keď niekedy nešťastne, ale vyzýva k ochote k zmiereniu - z podstaty kresťanskej lásky. Aby ale nezostalo len pri slovách, popri nešťastných pápežových vyjadreniach existujú vyhlásenia a hlavne činy, ktoré svedčia o skutočných zámeroch a postojoch pápeža. Je logické, že tie zostávajú často zabudnuté a nedostáva sa im senzačných titulkov:
pápež František sa viackrát, po vypuknutí vojny, osobne stretol s prezidentom Zelenským - pre Fica je Zelenskyj nepriateľom
pápežov zástupca navštívil Ukrajinu, dokonca bol aj svedkom hrôzostrašných stôp po masakri v Buči
pápež sa pravidelne stretá s ukrajinskými utečencami - matkami a deťmi - pre Fica sú príživníkmi a momentálne aj fantómovými organizátormi „prevratu"
Každý súdny človek, bez ohľadu na vierovyznanie a svetonázor, si dokáže triezvo porovnať tieto dva rozdielne svety, v ktorých aktéri dnešného stretnutia žijú. Divadielko pre domáce publikum bolo zahrané a udica na konzervatívnych voličov bola hodená. Róbert Fico žije vidinou moci a túžbou udržať si ju za každú cenu. Predčasné voľby sú stále reálnejším vyústením chaosu, v ktorom sa súčasná vládna garnitúra nachádza. Snahy o zmeny ústavy a hry na slušného človeka - mierotvorcu, ktorý nemá problém podať si ruku so staručkým pápežom, chváliť sa týmto stretnutím a popritom v hlave premýšľať o tom, ako zákernými metódami zničiť svojho nepriateľa, nie sú pri pohľade na Fica žiadnym prekvapením. Každý si ale vyberá, ako chce žiť. Možno by nám to bolo aj tak trošku ukradnuté, keby v stávke nebola aj naša krajina...tak hnusne nainfikovaná zlobou, vzájomným rozdelením a neskutočnou hlúposťou!
PS: Všetko toto absurdné vystupovanie sa deje práve dnes - na sviatok sv. Konštantína Cyrila, ktorý, spoločne s bratom, statočne bojoval proti neskutočne falošným intrigánom jeho doby.
