Krátko pred voľbami, asi 2 týždne pred ich začiatkom, nás pán prezident podctil svojou návštevou. Nebolo tak tomu v kulturáku, na námestí ale priamo na akademickej pôde. Aj napriek tomu, že si našiel čas zrovna v piatok, kedy sa predpokladá značný nezáujem študentov, aula bola prekvapujúco preplnená. Ten, kto si našiel miesto netrpezlivo čakal na diskusiu s hlavou štátu. Tá sa usmiata objavila vo dveroch presne načas. Údiv prezidenta bol pri pohľade na preplnenú aulu viditeľný. Pod jeho šedivo-žltými zatočenými fúzmi sa zjavil príjemný úsmev. Určite bol rád, že môže diskusiu (ja by som to pomenoval ako plánovanú kampaň) prezentovať pred toľkými mladými ľuďmi. Túto diskusiu, besedu alebo kampaň, hovorme tomu ako chcete by som rád priblížil všetkým v 3 kapitolách.
Pán prezident nezaostal za povesťou popleteného rozprávača, ktorý si rád zamieňa pojmy a dojmy, prípadne mieša jabĺčka z hruštičkami.
1. Breptanie ako môj humorný príspevok.
V úvode si hneď zobral slovo pán prezident. Okamžite sa stotožnil s publikom tým, že pripomenul svoju akademickú minulosť. Pripomenul, že aj on bol kedysi žiakom a že je krásne vidieť toľko mladých ľudí v škole a to v piatok. Spomenul taktiež, že pôsobil ako profesor, že je docentom práva a podobne.
Neskôr, keď už videl, že stačilo obkecávania, sa smelo pustil do svojich obľúbených fráz. Fráz o svojom národnom a sociálnom cítení, o významnom pokroku SR po svojom vzniku, o význame solidarity atď atď.
Každý, kto aspoň raz počul prezidenta vo volebnej kampani, už vopred vedel čo ďalej povie. Postupne začalo publikum upadávať do ani nie spánku, ale tak trošku nezáujmu. A vtedy to prišlo. Prišlo to, na čo každý čakal. Pán prezident, neviem či v úmysle prebrať študentov, vypustil prvú perličku. Dovoľte citovať:
" SR je malou krajinou. Má iba 49 km... tisíc... metrov...štvorcových. Pardom kilometrov." (pre vysvetlenie: bodky znamenajú prestávky v rozprávaní, ktoré potreboval prezident na prehodnotenie toho, čo má povedať)
Druhá perlička sa vblúdila pri rozprave o plynovej kríze. Citujem: Problém medzi Ruskom a Ukrajinou vidím skôr na Ruskej strane ako ekonomickej..." (bolo myslené ukrajinskej? alebo pán prezident pomiešal jablká s hruškami?). Každopádne aj táto myšlienka vyvolala na tvárach pozorných počúvateľov úsmev.
Pozorne som počúval a myslím, že nasledujúca perlička bola naštastie poslednou. Stalo sa tak pri konkrétnej otázke ohľadom poľnohospodárstva. V odpovedi chcel pán prezident vyzdvihnúť snahy SR a vlády pri podpore poľnohospodárstva. Citujem: "Slovensko podporuje pestovanie hovädzieho dobytka." Čakal som, že pán prezident sa opraví ale slovo "pestovať" v spojení s dobytkom použil ešte minimálne raz. Znamená to slovný deficit, alebo nervozitu?
2. Nič neprezradím, je to moja vec.
Následná diskusia sa viedla v miernej atmosfére. Pán prezident dostával niekedy otázky, na ktoré nemal šancu vedeť odpoveď. Niektoré sa netýkali ani jeho kompetencií. Takže vždy odpovedal to čo chcel.
Zmena nastala až keď pán prezident obdržal otázky na telo. Konkrétne otázku, či je za alebo proti interupciám. Interpretujem odpoveď : "Život je to najcennejšie čo máme." Sú ale prípady, kedy je žena v ohrození... Nie som za interupcie, ale niekedy si to situácia vyžaduje...zákaz nič nevyrieši. Ale nie som za šírenie interupcií...No z môjho pohľadu sa odpoveď skladala z prvotnej prázdnej frázy a potom z vyjadrenia súhlasu aj nesúhlasu. Podobne tomu bolo aj pri iných jednozančne podaných otázkach.Pán prezident nám nepovedal nikdy to, čo sme chceli vedieť. Nikdy nepovedal značne a pevne čo si myslí, z jeho osobného postoja.
3. Chameleón ako sa patrí.
Pán prezident sa znova aj u nás prejavil ako človek, ktorý je plný protirečení. Pochopím ak sa vzťahujú na veľmi dávno vyslovené výroky, ale toto bolo už moc. V úvodnom slove prezident vyzdvihol ekonomický rast SR, ktorý bol aj dôsledkom reforiem a zmien. Ale na otázku z publika, že či môže pripísať všetky tieto zásluhy vládam M. Dzurindu odpovedal. "Každá vláda robí chyby, reformy neboli dobré, neboli sociálne..." Pýtam sa len: je prezident sklerotický, alebo si myslí o ľudoch, ktorí ho pozorne počúvajú, že sú dementní a hluchí?
Po zhruba 1,5 hodinovej besede/kampani/diskusii pán prezident odišiel s úsmevom na tvári a dobrým pocitom a určite si vravel: "tak to by sme mali". Na konci stratil aj hlas, muselo ho liečiť niekoľko pohárov nalievanej minerálky. Ale toto mu nezazlievam, toto je naozaj vec, ktorá sa môže stať každému človeku. Aj pánovi prezidentoci dokonca. Ale podobné perly by takýto vysoko postavený ústavný činiteľ nemal mať na dennnom poriadku.
Po odchode prezidenta som zozadu začul študentov, ktorí vraveli niečo v takomto zmysle: "Ja som voliť nechcel, ale keď som počul tohto, tak určite pôjdem, pôjdem voliť hocikoho, len aby nebol prezidentom opäť.
Že by teda bol pán prezident impulzom na prerušenie nerozhodnosti, ľahostajnosti, prípadne lenivosti voličov, ktorý voliť neplánovali?. Doprial by som tomu zvyšnému 2 miliónovému zástupu nezúčastnených zaujať podobný postoj a odvahu prísť voliť človeka, ktorý si zaslúži byť reprezentantom Slovenska.
