Francúzsko, Veľká Británia, Kanada a Austrália sa pripojili k štátom, ktoré formálne uznali Palestínu ako štát. Nie je na tom nič prekvapivé, nakoľko svoj zámer proklamovali už pred značným časom... Je ťažké s úplnou istotou povedať, čo sa skutočne skrýva za týmto politickým krokom, ktorý sa síce naoko tvári ako rozhodnutie civilizovaného sveta, ale v podstate prináša odmenu pre teroristov, ktorí na popud Iránu rozpútali, už takmer dvojročný, zapeklitý krvavý konflikt. Síce sa lídri spomenutých krajín vehementne dištancujú od rámcovania ich rozhodnutia do debaty o odmene, o opaku svedčia aj samotné vyhlásenia predstaviteľov teroristickej organizácie Hamas, ako aj lídrov krajín, ktoré voči Izraelu otvorene vystupujú s túžbou o jeho zlikvidovanie.
Logická argumentácia dôvodov formálneho uznania sa potkýna už v samotnom základe, kedy napríklad premiér Británie hovoril o otvorení cesty k dvojštátiu. Organizácii Hamas jednoducho nejde o vytvorenie spriateleného spolunažívania dvoch štátov v tesnej a ťažko vymedziteľnej blízkosti. Ich cieľom je, aby štát Izrael neexistoval. Preto je logicky za potreby zbaviť Hamas moci. Lídri krajín, ktoré formálne uznali štát Palestína to síce slovne mienia, ale nedokázali priniesť reálne predstavy o tom, ako Hamas „zlikvidovať" - a to ani v čisto politickej rovine - čo je však samozrejme úplný nonsens. Hamas je militantná organizácia, prezentujúca radikálny islam. Je proxy organizáciou hlavného sponzora islamského terorizmu na Blízkom východe - Iránu.
Vo svojom koncepte lídri vôbec nespomenuli dohody (Oslo I a II a Pekinskej deklarácie) , ktorých zrušenie je očividne jediným krokom k možnému diplomatickému riešeniu konfliktu. Analyzovanie samotných dohôd by ďaleko presahovalo kapacity tohto článku, čo poukazuje na komplexnosť problému, ktorý sa jednoducho nedá vyriešiť silnými a sladkými rečami o mieri spoza pultíka - všetko zrejme na získanie politických bodov zo strany ľavicových voličov a minimálne v prípade Francúzska a Británie inšpirované aj strachom zo vzrastajúceho spojenectva medzi radikálnou ľavicou a islamistami.
Uznanie štátu Palestína je v čase, kedy Irán dostal „nakladačku" a v čase, kedy Izrael takmer zdecimoval ďalšie toxické hnutie Hizballáh... a hlavne v čase, kedy je Hamas vojensky zahnaný do úzkych a v uliciach Gazy sa objavujú militatné zoskupenia, ktoré majú jeho teroristickej nadvlády pokrk, skutočným zlyhaním.
V hlbokom kontexte nejasnosti, kontroverznosti a možno aj vypočítavej kalkulácie na získanie politických bodov zaniká jeden veľmi dôležitý aspekt. Krajiny, ktoré uznali štát Palestínu, najmä tie, ktoré ašpirujú na geopolitický vplyv vo svete, sa týmto krokom absolútne dištancovali. Ich vplyv na budúce dianie v regióne , ale už aj v tomto momente, sa radikálne znížil, ak nie úplne vymazal. Ale to asi voličov a ľudí, ktorí sa vezú na novodobej vlne falošnej empatie a manipulatívnej sentimentalite, vôbec netrápi...
