Dnes v noci nastalo to, čo každý človek, pozorne a citlivo vnímajúci geopolitické reálie, predpokladal už niekoľko mesiacov - presnejšie od chvíle, kedy Irán napadol štát Izrael. Čas beží a je tomu už viac ako jeden a pol roka. Bolo to 7. októbra 2003, kedy beštiálny Hamas spustil útok na Izrael, ktorý vo svojej obrane totálne zlyhal. Tento útok nebol akciou mierumilovných bojovníkov za mier, blahobyt a spravodlivosť pre obyvateľov Gazy. Bol to akt pomsty a útok priamo podporovaný Iránom. K Hamasu sa postupne pridali libanonský Hizballáh, jemenskí Húsovia a ďalšie skupiny hrdlorezov, kvôli ktorým je svet ohniskom islamského terorizmu, masakrov kresťanov a všetkých obyvateľov, za ktorých sa títo zbabelci skrývajú.
Irán to začal, ale nedokončí
Izrael, roky skúšaný množstvom „arabsko-izraelských vojen" vstúpil do simultánnych konfliktov, v ktorých dal jasne najavo, že chce ako štát prežiť. Irán, ako krajina, ktorú od iných arabských krajín odlišuje národnosť, ale aj rozdielny typ islamu, vždy ašpiroval na vodcu moslimského sveta v regióne. Vízia spriatelenia Saudskej Arábie a Izraela (podobne, ako tomu bolo medzi Egyptom, Jordánskom a Izrael o roky skôr), vystrašila Irán natoľko, že neváhal prostredníctvom svojich vzdialených buniek rozpútať boj, o ktorom pevne veril, že ho vyhrá konvenčným spôsobom. Nestalo sa. Odhodlanie, vojenská disciplína, presnosť, nesmierna prepracovanosť špionážnych zložiek a tajných služieb zasadila smrteľné rany všetkým iránskym „priateľom". Navyše Iránu do kariet nezahrala ani revolúcia v Sýrii.
Irán sa ocitol sám. Jeho kvázi spojenectvá s Ruskom sú len zdrapom papiera. Rusko potrebuje Irán čisto z technických a propagandistických dôvodov. Podobne, ako radikálne moslimské krídlo zneužilo komunistické rebélie pri iránskej moslimskej revolúcii v roku 1979, Rusko (potom stalinistického režimu) využíva Irán a všetkých, čo s ním sympatizujú. To je však na inú tému...
Šialený režim, ktorý mi takmer zabil priateľa
Po týždni masívnych bojových úspechov prišla ďalšia bomba, a to doslovne. Americké bombardéry zhodili špeciálne bomby, ktoré ničia hlboko pod zemou. Iránsky jadrový program je na ceste k zániku a rovnako sa asi niekde v bunkri trasie aj najvyšší vodca šialeného režimu. Je to režim, ktorý viac ako 46 rokov využíva svoj národ na ukojenie psychopatických túžob čistých šialencov. Je to režim, kde jednotlivec neznamená nič. Je to režim bez ľudských práv, bez slobody slova...režim, ktorý iný názor trestá nekompromisným spôsobom. Viem o tom, môj priateľ, ktorý si pol roka odsedel v najprísnejšou teheránskom väzení vie o tom svoje. Jeho spoluväzňami boli ľudia, ktorý lajkli nejaký vtip. Sú tam, bez súdu, možno navždy, možno nie. Režimu je to jedno, spravodlivosť neexistuje. Neexistuje nič - len teokratická diktatúra.
„Chcimírovia", zbabelci a trápne ticho európskych lídrov
A tento režim ma vo svojej štátnej doktríne zničenie štátu Izrael - rozumej zabitie ľudí len pre to, že sú. V kontexte udalostí dnešného dňa sa ozývajú mnohí, ktorí situáciu vykresľujú v štýle, že Izrael a USA podlomili diplomatické možnosti a vyprovokovali konflikt. Aj naši mudrlanti z prezidentského paláca a vlády tvrdia niečo podobné. Od nich to nie je prekvapením, nakoľko celú svoju politickú existenciu len parazitujú na verejnej mienke a opakujú to, čo si myslia, že ľudia, ktorí ich volia, chcú počuť. Podobne ticho sú aj viacerí lídri európskych krajín, ktorí sa možno obávajú o naštrbenie krehkej multikultúrnej rovnováhy v ich vlastných krajinách. Ktovie.
Jedno je však isté. Tento režim 46 rokov kričí „Smrť Amerike, smrť Izraelu. Svojím sponzorstvom najrôznejších teroristických buniek po celom Blízkom Východe a po celom svete ohrozuje bezpečnosť a zabíja. Nakoľko bol blízko k zostaveniu jadrovej bomby, nadišiel ten správny moment, kedy musel byť zastavený. Ak odložíme naivitu, kde veríme v trvalý mier na celom svete, toto je správny krok. Mier totiž nepriniesli Anšlus Rakúska, Míchovský diktát ani Budapeštianske memorandum. Mier prišiel vždy len silou. Taký je bohužiaľ svet.
Dnes jeden z predstaviteľov Iránu vyhlásil, že Amerika rozumie iba jazyku vyhrážok a sily. Konečne povedal niekto z Iránu pravdu. USA dnes na vyhrážky a prezentáciu sily (nelegálny jadrový program) zareagovala tým najtvrdším spôsobom.
Niektorí ľudia však argumentujú, že prečo by Irán nemohol mať jadrové zbrane....respektíve, že kto má právo komu hovoriť. Verím, že aj tento krátky blog pomôže pochopiť (aspoň stručne ozrejmiť), o čo tu vlastne ide). Samozrejme, svet nie je čiernobiely - naďalej trpia nevinní. Vojna je zlo (a táto vojna bude nadlho), ale jadrová zbraň v ruke Iránu by bola totálnou katastrofou pre nás všetkých!
