Nechcem sa už moc vraciať k podivným odvolávaniam ministra a k nečakaným zvratom v konaní premiéra vlády. Určite sa po zvýšení tlaku zo strany EK pri "nástenkovom tendry" a tlaku opozície pri predaji emisných kvôt dalo čakať konanie premiéra v zmysle pudu sebazáchovy a strachu z odstavenia SR od eurofondov v prvom prípade a zo straty popularity najmä v prípade druhom. Z urputného bojovníka a ochrancu Slovenska pred opozíciou sa zo dňa na den stal celkom " v pohode" premiér, ktorý si nenechá robiť kauzy vo svojej garnitúre. Je veľmi zaujímavé ako málo stačí k premene konania človeka...
Čo sa týka SNS, raz som si na ulici vypočul veľmi zaujímavý, trošku vtipný ale na druhej strane aj dobrý postreh. Dotyční ľudia riešili politiku a dospeli k záveru, že vždy sa tam akosi kradne, čosi akosi niekde nie je transparentné. Rozhovor sa niesol v duchu protidzurindovských vyhlásení typu: Nakradol ten cigáň.
Po asi 10 minútach horlivej diskusie prišiel kliniec programu: " Za Dzurindu to vedeli aspoň robiť v tajnosti, ale to čo robí SNS je také okaté, že by to videl aj slepý..." Je to asi pravda. Otázkou je len, čo všetko sa muselo vykšeftovať a koľko peňazí SNS získala pokiaľ to všetko prasklo.
Ja nepochybujem o pravdivosti a o skutočnosti, že už len pri pohľade na kariérne rasty niektorých popredných členov SNS (Igor Štefanov napr.) je človeku jasné, že ministrom za SNS môže byť každý, každý človek "šikovný".
Ale späť k téme blogu. Systém, ktory sa po prvom odvolaní ministra SNS etabloval vo vládnej koalícii, konkrétne medzi Smerom a SNS mi pripadá ako symbióza, alebo ako systém vzájomných protiváh.
Smer už nedokázal tolerovať okaté kšeftovanie SNS a konal. Takpovediac zavrel SNS kohútiky, rázne tým deklaroval, že už asi stačí, aspoň nachvíľku.
Na druhej strana SNS je rada kde je. Od roku 1998 uplynulo veľa rokov a strana nemohla efektívne získavať finančné zdroje z prostredia "politického obchodu". Je to ako keď hladného človeka pošlete s 50 eurami pošlete do obchodu. Kupuje čo vidí, zjedol by všetko...
O podriadení sa Smeru svedčí aj rétorika predsedu SNS. Ten až vlastne teraz, po tlaku na šéfa SARIO mierne priostril, ale inak pokorne prijal príkaz a varovanie silnejšieho, v súčasnoti dominantného brata, ktorý mu ukázal správny SMER. Možno to aj tak trošku SNS Smeru dlží. Mala by poslúchať, veď Smer trpel na medzinárodnej pôde veľmi dlho. Dokonca bol ochotný postaviť sa stanovám Socialistickej internacionály a stanovám PES (Strane eur. socialistov) a prijal pod svoje dominantné krídla radikálne pravicovú stranu.
Na záver už len malý postreh. Súčasná koalícia je príkladom nádhernej spolupráce troch bratov, ktorí držia spolu ako Svätoplukovi synovia. Keď má problém Smer s HZDS tak SNS odpočíva a z nadhľadom pozoruje situáciu ( prípadne sa medzitým nenápadne nabaľuje). Naopak, keď má problém strana Smer s SNS, tak HZDS relaxuje a pripisuje si zásluhy za vstup do EÚ...
Ak nastane problém medzi SNS a HZDS, tak to všetko múdro vyrieši najsilnejší brat.
Neviem, či je tento vzťah správny, či to tak má byť. Jedno je však isté... táto trojka to spoločne dotiahne až do konca a možno aj ďalej ??.... božechráň!
