V pomyselnom rebríčku vyspelosti sme sa odmietnutím samotného rokovania o tzv. pandemickej zmluve dostali na „chvályhodné" 189. miesto. Dosiahli sme tak pozíciu nižšie od mnohých rozvojových krajín Afriky a iných chudobných častí sveta. Gratulujeme, pán poslanec a splnomocnenec vlády pre riešenie riadenia pandémie covidu.
Niet sa čo čudovať, nakoľko sedliacky rozum, ktorým sa tak radi oháňajú indivíduá z kandidátky SNS, nám akosi našepkával, že vyšetrovanie riadenia pandémie bude len akýmsi tápaním a hrou zblúdených konšpirátorov. V žiadnom prípade sa nejedná o úprimný postoj a snahu o napravenie chýb predchádzajúcej vládnej garnitúry, ktorá rovnako ako všetky vládne zoskupenia štátov sveta, popri hľadaní optimálnych riešení narobila množstvo chýb. O ľudí, bez ohľadu na ich medicínske vzdelanie, ktorí sa negatívne stavajú k očkovaniu (nie len výlučne k vakcíne proti covidu) sa dalo čakať, že ich primárnym cieľom bude budovať si imidž odborníka a tým lahodiť oku a uchu ich samotného obecenstva, pre ktorých sú často sprisahanecké konšpirácie potrebnou dávkou „psychickej drogy".
Dôkazom toho je aj skutočnosť, že pri vymenovaní komisie na prešetrenie riadenia pandémie covidu (ktorej členom je mimochodom aj Štefan Harabin), poslanec Kotlár argumentoval, že cieľom je zlepšenie prípadného riadenia novovzniknutej pandémie. A teraz, keď s rovnakým cieľom prišla samotná WHO, ten istý človek tento nápad okamžite zamietol (s určitými výhradami, ale v konečnom dôsledku ako celok samotný).
Avšak skutočnosť, že poslanec a splnomocnenec vlády zahanbí Slovenskú republiku na medzinárodnom fóre a zaradí nás tým ďaleko za rozvojové krajiny nečakal asi nikto. Dá sa predpokladať, že v istej miere šoku a znepokojenia sa nachádza aj ministerka zdravotníctva, ktorá, ako už býva na Slovensku zvykom, následne vyjadrila ochotu, zveriť danú problematiku do rúk skutočných odborníkov. O úprimnej snahe ministerky vyriešiť vzniknutý trapas a medzinárodnú hanbu sa tiež dá silno pochybovať, nakoľko vo svojom vyhlásení nezabudla spomenúť 20 000 zbytočných obetí covidu na Slovensku - respektíve poukázať na krv na rukách vtedajšej vládnej garnitúry. Nič na tom nemení ani fakt, že aj v nemocnici zomieralo drvivé množstvo nezaočkovaných. Smutne musím dodať, že rovnaké prípady sa vyskytli aj v kruhoch mojich najbližších priateľov... Ale na fakty sa tu predsa nebudeme hrať.
Prednedávnom som čítal rozsiahlu štúdiu o tzv. Justiniánskom more (veľmi zaujímavé čítanie). V ňom sa, okrem iného, popisujú reakcie rôznorodých národov na vzniknutú pandémiu. Treba jedným dychom povedať, že v mnohom sa nelíšili od postojov a tvrdení „odborníkov" súčasnej doby, ktorú nemôžeme nazvať inak ako dobu postfaktuálnu...
Ale späť k poslancovi Kotlárovi a jeho odmietnutiu. Tento čin sa nijakým spôsobom nevymyká normalizačného normálu, ktorý bol na Slovensku nastolený spolu s príchodom novej vlády. Práve pri nej sa často, v oblastiach médií, práva hovorí, že nás vracia niekam do 90.tych rokov, respektíve do rokov bývalého režimu. Po Kotlárovom výkone na pôde WHO však môžeme smelo konštatovať, že nás mentálne vrátil niekam do 6. storočia. Ešte raz, gratulujem!
PS: Aj keď „pandemická zmluva" nebola prijatá a štáty si vyhradili dlhší čas na doštudovanie jednotlivých bodov, na hanbe Slovensku to nemení absolútne nič. Jedine, že by už aj priami nadradení pochopili, že hranice sa pred vírusom nedajú zavrieť, ale vďaka napredovaniu medicíny vieme zachrániť množstvo životov. Alebo, že by sme sa vrátili k púšťaniu žilou?!?
