Raz sme mali v škole žiaka, ktorý opäť beznádejne prepadol a po niekoľkýkrát opakoval ročník. Smial sa na tom, že mu to robíme naschvál, máme ho radi a neskutočne ho túžime mať na škole. Netrafil sa. Kto by už tak rád videl v školských ľaviciach 15-ročného šiestaka?
Žiakovi to odpustíme - nemal to chalan v živote ľahké. A bol to predsa len obyčajný pubertiak.
Dnes však niečo podobné vymyslel „pubertiak" z parlamentných lavíc. Aj on po niekoľkýkrát, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, dostáva šance prevziať si poslanecký mandát, ktorý vždy s ľahkosťou premení na nefalšovanú hanbu. Dnes svoje kognitívne schopnosti využil naplno a absolútne volebné fiasko pomocou excelentného analogického myslenia premenil na obrovské víťazstvo - ževraj jeho voli(y)či dali jasne najavo, že ho chcú v slovenskej poslaneckej lavici. Asi nestačilo hanby, považovať zisk 1,9 percenta hlasov za prejavenie neochvejnej dôvery... Nuž, je to asi niečo podobné, ako keď už musel zrámovať semafor, aby ho konečne pustili na upratovanie Dúbravky, či?
Vo francúzskych voľbách prehrala strana súčasného prezidenta polovičným rozdielom a prezident hneď na to vyhlásil nové parlamentné voľby.
Aká krajina, taká sebareflexia. V rukách teraz drží neochvejný tromf - už ho za toho predsedu parlamentu skutočne musia vymenovať!
