Bolo zaujímavé sledovať, ako si premiér Fico poradí s črtajúcou sa politickou krízou. Tá síce visí vo vzduchu už takmer počas celého vládnutia súčasného koaličného zlepenca, ktorý sa v ničom nelíši od koaličných zlepencov, voči ktorým Fico tak s obľubou argumentuje a vymieľa hlavy svojich sympatizantov a slepých podporovateľov... ale naplno sa rozvinula po katastrofálnou hlasovaní o odvolaní ministra Tarabu. Tlaky na zachovanie krehkej stability museli byť enormné a z Ficovho vystupovania bolo vidieť nervozitu - čo je pre takto ostrieľaného lídra dosť netypické. Aj napriek tomu boli slová nadšenia o páde vlády a predčasných voľbách len naivným želaním politických lídrov z, rovnako rozbitej a neschopnej, opozície.
A tak prišiel „deň D" a minister bol odvolaný. O mene jeho možného nástupcu nebolo pochýb a bolo veľmi zaujímavé sledovať politické predikcie ohrdnutého odvolaného Tarabu, ktorý s istotou smrti oznamoval, že Kuffa sa ministrom nikdy nestane. Tento možno prehliadaný detail o dokonalom čítaní budúcnosti sa naozaj stal skutočnosťou.
Ficova hra s „politickou bábkou" Pellegrinim
Po takmer klinickej smrti sa vystupovanie Fica jednoznačne zmenilo. S úsmevom na tvári konštatoval stabilitu koalície, z čoho sa dal čítať jasný plán - plán, ktorý zrejme vznikol už dávno predtým, ako bol Taraba odvolaný. Viem, sú to možno len domnienky, ale z politickej kariéry dlhoročného premiéra jasne badať, že plány B, C, D... sú jeho silnou stránkou. O tom, čo sa odohráva v pozadí možno len špekulovať, ale rezort si pod patronát vzal samotný Fico. Už v tom momente sa dalo vybadať, že opraty drží premiér pevne v rukách. Stíchol totiž aj samotný ohrdnutý odvolaný minister.
Málokto predvídal, že v hre bude použitie svojho verného žolíka - dosadeného prezidenta, ktorý podľa svojich vlastných slov (a to treba donekonečna pripomínať) ani nechcel byť prezidentom. Veď „nie je čas odpratať sa niekam na reprezentatívnu funkciu...treba robiť". A to sa tiež deje - robí pre ľudí, „našich ľudí".
Pellegrini opäť napol svaly a tvári sa štátnicky. Nikdy pre neho neboli problémom obvinení politici z vlastnej strany a rovnako ani súčasný obžalovaný podpredseda parlamentu a razom mu vadí „iba" trestné stíhanie Kuffu. Ak by sme chceli dať do praxe porekadlo „Vodu káže, víno pije" a ak by toto všetko bol poriadne premyslený plán z „vlastnej hlavy" premiéra, nevyzeralo by to inak.
A tak si tu žijeme, v tejto paródii na spravodlivosť, politickú kultúru, stabilitu a prácu pre občanov.
Fico to má pod kontrolou, Kuffa pracuje ďalej a vôbec mu to nevadí, Taraba je už akosi ticho, Danko vyplakáva a akože sa vyhraňuje. A prezident sa naďalej hrá na veľkého štátnika, mierotvorcu a v lete aj zrejme opäť vojaka.
Má pravdu, nie je len poštárom, je bábkou v rukách politickej moci, taký chrumkavý otročík...
