Vyskakovať bude zrejme len absolútne bahno spoločnosti - to, ktoré požadované referendové otázky vôbec vytvorilo. Pellegrini očividne nemal inú šancu, ako toto bláznovstvo zmiesť zo stola a niekde medzi riadkami aj proruským dezolátom poriadne naložiť. Koncept troch referendových otázok sa totiž sypal hneď zo začiatku. Aj menej zdatnému odborníkovi, dokonca aj hocijakému laikovi so sedliackym rozumom, bolo od začiatku jasné,. že spôsob, akým sú otázky stanovené, vôbec nedáva logiku; že otázky sú nejasné, neadresovateľné a v prípade úspešnosti referenda (čo je rovnakou útópiou) aj nerealizovateľné. Preto zaráža aj skutočnosť, že prezidentovi trvalo tak nesmierne dlho, aby sa k odovzdanej referendovej petícii vôbec vyjadril. Nechal si to doslova na poslednú chvíľu. Každému, kto sa však vyzná v slovenských politických reáliách dnešnej doby (opätovne bez potreby hĺbavo analyzovať) je jasné, že prezident sa zrejme snažil „kuť železo za studena" - inými slovami to uhrať niekde do autu. Medzi jeho povinnosti však patrí, zaoberať sa aj podobnými výmyslami indivíduí, ktoré sú nasiate proruským sentimentom - či už z presvedčenia alebo (čo je častejší prípad) z čistej kalkulácie a stávky na to, že na Slovensku sa bohužiaľ nájde nemalé množstvo chorých hláv, ktoré nedokážu rozpoznať očividné zlo od dobra.
Každopádne, Pellegrini urobil správnu vec. Raz som niekomu sľúbil, že ak urobí prezident Pellegrini niečo správne, tak ho za to pochválim. Svoj sľub musím dodržať bez ohľadu na to, že v tomto prípade Pellegrini naozaj nemohol konať inak. Uvidíme, ako to bude čítať dezinfoscéna...
Občanov môže nateraz tešiť, že štát v stave „striktnej konsolidácie" nemusí vyhadzovať zbytočné zdroje na choré hry tých, ktorým na dobre Slovenska vôbec nezáleží!
