Písal sa rok 1999 a nespokojnosť vo vnútri SDĽ gradovala. Sklamanie z nedosiahnutých osobných ambícií a nesúhlas s politikou svojej materskej strany boli dôvodmi, prečo Róbert Fico z SDĽ vystúpil. Uvedomujúc si vzostup jeho popularity, ktorá sa najviac odzrkadlila v zisku najväčšieho počtu preferenčných hlasov vo voľbách v roku 1998, zakladá SMER...
...tak takto nejak sa začal príbeh, dnes už dominantnej / najdominantnejšej politickej strany na Slovensku.
Príčiny dosiahnutého úspechu sa dajú charakterizovať v mnohých bodoch. Niekto by mohol povedať, že Robert Fico je rodený líder, že to má proste v krvi, je predurčený byť takou silnou osobnosťou, ktorá priťahuje tisíce sympatizantov a voličov. Na druhej strane sa nájdu ľudia, ktorí to všetko pripíšu štastiu alebo hlúposti ľudí, ktorí Smer volia.
Ale čo ak sa všetko toto stretá a na všetkých tvrdeniach je niečo pravdy?
1. Vrodené predpoklady lídra:
Podľa mnohých odborníkov sa v Robertovi Ficovi spája image experta a dobrý vzhľad. Nerád by som súdil mieru fyziologického vzhľadu na úspech daného politika, ale čo sa týka imigu experta som za. Človek s tak silným rečníckym prejavom, zrozumiteľným takmer každému človeku s iq aspoň 50 a neznesiteľným pre ľudí, čo sa politike viacej rozumejú, je základ k vytvoreniu si silného puta s občanmi, neskôr voličmi až náruživými sympatizantami.
Osobná popularita Roberta Fica bola značná už v čase, kedy sa moc ani neobjavoval v médiách. takže v dnešnej dobe, kedy má dokonca možnosť diskutovať v médiách sám so sebou, je veľmi veľká výhoda.
2. Vynikajúce načasovanie a šikovná stratégia:
Robert Fico si uvedomoval svoju osobnostnú popularitu a dobre načasoval svoje kroky hneď v 2 oblastiach:
vystihol moment kedy odísť z SDĽ a založiť vlastnú stranu
prezeriavo si uvedomil meniacu sa spoločenskú situáciu (najmä nesúhlas občanov s niektorými citlivými ekonomickými reformami vtedajšej vlády) a tým prispôsobil svoj program, ktorý sa zakladal na silnej oponentúre voči negatívne vnímaným spoločenským a ekonomickým zmenám
Fico si je určite taktiež vedomý faktu, že slovenský národ má chronické sklony k patriarchálnemu vnímaniu štátu, t.z. ako subjektu, ktorý sa o ľudí musí postarať. Na čele takéhoto celku logicky stojí "otec národa", ktorým bol pred tým Mečiar a dnes je podobne množstvom ľudí vnímaný práve Fico
Šikovná stratégia taktiež spočíva v schopnosti vytvárať politické bubliny a pomocou nich odkláňať pozornosť od závažných problémov a nečinnosti súčasnej vládnej garnitúry.
Čo sa týka umenia zvládať predvolebné kampane, Ficove rečnícke schopnosti, spojené s vizuálnou jednoduchosťou billbordov (s jeho portrétmi a silnými sloganmi) je veľmi účinnou zbraňou, ktorá na voličov pôsobí ako omamná látka alebo narkotikum.
3. Štastie:
To spočíva taktiež vo viacerých bodoch:
prvýkrát sa šťastie usmialo na Smer vo voľbách v roku 2002. Smer nedosiahol stranou predpokladaný úspech. Týmto sa ale preň vytvorili vhodnejšie podmienky a lepšia východisková pozícia do volieb v roku 2006. Dzurindove reformy po voľbách v roku 2002 boli vnímanejšie ešte citlivejšie a toto obdobie sprevádzalo aj množstvo škandálov, ktoré Fico využil pre budovanie svojej popularity a popularity Smeru. Tieto prešľapy využíva dodnes!
Ficove šťastie spočíva aj v malej miere schopnosti kritického pohľadu slovenského voliča. Ten je schopný kritizovať kroky, ktoré prispeli k zvýšeniu životnej úrovne a k ekonomickému rastu a na druhej strane do nebies vyzdvihovať činy, ktoré SR ruinujú a znižujú jej medzinárodný kredit.
Taktiež nie je schopný rospznať na míle páchnuce korupčné škandály, klamstvá a prázdne sľuby. Stačí len jedno vystúpenie v TV a tvrdenia z minulého týždňa si zabudnuté a nadobro vymazané z pamäte. Nepomôže už ani článok v archíve na internete...No najväčšie šťastie v nešťastí prišlo pre Smer vplyvom hospodárskej krízy. Tá krásne zakrýva neschopnosť súčasnej vlády a tým väčšine ľudí ani nenapadne, že strata zamestnania je málinko sčasti aj vinou niekoho iného ako nenažratých imperialistov z finančného prostredia USA.
ak by aj Smer prehral vo voľbách v roku 2010, stále by mal v rukáve tromf, v podobe kritiky ekonomickej situácie, ktorú paradoxne nedokáže riešiť.
Myslím, že 10 rokov Smeru je pomerne zaujímavý príklad vývoja politickej strany. Aj po 10 rokoch zostáva stranou bez jasného politického programu (ak sa pozrieme na jeho činnosť) a stranou bez jasného ideologického zaradenia. Síce sa o to už niekoľkokrát pokúsil, zmenou názvu sa nič nezmenilo.
Pokiaľ nedôjde k integrácii pravicových politických subjektov, bude Smer hegemónom politickej slovenskej politickej scény ( či už v koalícii alebo opozícii) - teda minimálne pokiaľ na jej čele bude Robert Fico.
