Peter Pellegrini "zostal verný" svojim sľubom z billboardov kandidáta na prezidenta, kde hlása, že "Slovensko už potrebuje pokoj". Asi preto sa snaží rozoštvať Slovákov (možno) na jedinej téme, kedy sa aspoň tak sčasti profilujeme do role skutočných patriotov a aspoň trošku ťaháme za jeden povraz - na téme majstrovstiev sveta v hokeji. Dilema ohľadom Slovákov obliekajúcich dresy tímov ruskej KHL a ich zákazu štartu za slovenskú reprezentáciu sa tak dostáva na povrch. Pellegrini pritom pôsobí ako neprebudený, respektíve ako práve zobudený Ondráš Machuľa zo známeho literárneho diela. Na rozdiel od tohto nešťastníka môže svoje konanie kontrolovať. Dosť však toho miešania literatúry a politiky.
Pellegriniho konanie, či už na pokyn od marketingových poradcov alebo z vlastnej iniciatívy, vyznieva úplne absurdne. Už len fakt, že politik vyzýva, aby sa politika nezamiešavala do športu a pritom vytvára politický tlak na Slovenský zväz ľadového hokeja, je ukážkou úbohosti a zúfalosti prezidentského kandidáta, ktorý možno ani za prezidenta kandidovať nechcel.
Ukazuje pravú tvár
Pellegrini však zároveň odhadzuje svoj kabát a masku mierumilovného politika. Už pri téme kontaminovaných obilnín bolo badateľné, že v prípade, ak ide o veľa, nemá zábrany otvárať kontroverzné témy, ktoré spoločnosť polarizujú a značne využívajú faktor strachu. V prípade nominácie hráčov z KHL do národného tímu zase preberá Ficov naratív a relativizovanie najkrvavejšieho konfliktu Európy od druhej svetovej vojny.
Práve ruská hokejová liga, ako celá súčasť kultúrneho, športového, spoločenského a školského prostredia, sa stala liahňou propagandy nevídaných rozmerov. Rusko, ktoré sa nám v skrytosti menilo z oligarchického štátu na čistú diktatúru, sa neštítilo využiť pôdu ľadového hokeja na upevnenie podpory nezmyselného vojnového ťaženia.
Mnohé z hokejových klubov, ktoré si priamo alebo nepriamo (cez oligarchov) prepojených s politikou, nedokázali čeliť uzurpovaniu moci. Otázne je, do akej sami chceli a ak by aj chceli, či by vôbec mohli. Odpoveď je každému jasná - nemohli.
Hráči, ktorým nie je nepríjemné hrať za klub, ktorý propaguje zabíjanie ľudí, ktorí majú takmer rovnaký jazyk a čiastočne spoločné dejiny a tým režim, ktorý bezhlavo ničí susednú krajinu, rovnako aj životy a budúcnosť vlastných občanov, však niečo urobiť mohli. Mohli sa tomu vzoprieť a odísť.
Neučinili tak a ich rozhodnutie by mal každý rešpektovať. Bohužiaľ, následky ich rozhodnutí si musia niesť sami.
Slovenský zväz ľadového hokeja má právo robiť svoje autonómne rozhodnutia. Rozhodnutie nenominovať hráčov z KHL je úplne logické. Odhliadnuc od generálnych sponzorov by nominovanie hráčov KHL vyvolalo extrémne napätie v spoločnosti, čo by sa logicky premietlo do kabíny a aj do výkonov hráčov. Rozhodnutie zväzu je tak úplne logické a dokonca pragmatické.
Pellegrini konečne ukázal, že mu vôbec nejde o pokoj v krajine a jej osud mu je úplne ukradnutý.
