Aké zvláštne, teda hlavne pre citlivé oko, keď bývalý žiak najsilnejšieho muža politickej scény kritizuje kroky jeho bývalej strany. V podobnom duchu sa predseda fragmentu zoskupenia, ktoré dokázalo vytvoriť väčšie zlo ako Mečiarove kšeftíky s top mafiánmi 90.tych rokov, vyjadril aj po plánovanej akcii v rozhlase, do ktorého prišiel nečakaný náhradník aj s vlastným kameramanom.
Vzájomné vymedzovanie sa Smeru a Hlasu začalo ešte dávno pred komunálnymi voľbami v minulom roku. Práve pri nich bolo očividné, že vzájomná spolupráca nedokáže priniesť to, čo bolo treba zistiť - aký politický výtlak má ešte ex-premiér a pre mnohých milovaný novodobý "otec národa, mierotvorca, symbol modernej slovenskej štátnosti", ale hlavne politik, ktorému hrozí strata osobnej slobody. Vtipné na tom je, že svojím vystupovaním sám seba usvedčuje. Ale to je pre mnohých občanov detail, vysoko presahujúci ich kognitívne schopnosti.
Pri všetkom chaose, ktorý momentálne dominuje politickému dianiu, je pozoruhodné sledovať vystupovanie Petra Pellegriniho. Jeho útoky voči Ficovi a vzápätí protiútoky voči jeho zoskupenia zo strany Fica prichádzajú v priamej následnosti na aktuálne politické dianie. Prvý veľký výpad začal priamo po nečakanej strate pri parlamentných voľbách, aby opätovne zbrane utíchli. Taktici týchto zoskupení, pomenovanie SmeroHlas nie je náhodné, pripravili dokonalé divadlo. Ako si získať čo najviac politických bodov? Jednoducho. Fico preberie "zberbu" a Pellegrini bude za pekného vábiť tých latentne rozumných. Možno slovo latentne nie je použité najvhodnejšie, ale v Smere si dozaista hneď uvedomili, že Ficove hry, ktoré sa pohybujú na míle ďaleko od červených čiar, predsa nemôžu byť sympatické tak rôznorodému politickému spektru sympatizantov a voličov.
Druhý veľký boj nastal pri vyššie spomenutých komunálnych voľbách. Vzájomné sa vymedzenie malo za cieľ presne vykresliť schopnosti dvoch naoko-bojujúcich lídrov. Ich bitka skončila rovnako rýchlo, ako aj začala. Teda vlastne ani poriadne nezačala a ani poriadne neskončila. Fico bol potvrdený do kresla opozičného lídra a Pellegrini poslušne prijal miesto korunného princa (poskoka).
Ako už asi milióntykrát povedal Seneca: "Nič nie je neznesiteľnejšie, ako hlupák, ktorý má šťastie", prišla táto nezmyselná vojna, v ktorej 60 percent Slovákov nevie rozlíšiť jasného agresora. To je asi na iný článok alebo pre prácu odborníkov na duševné zdravie. Boj na Ukrajine je desivý a ten boj v našej spoločnosti je rovnako dusivý pre všetkých, ktorým na tejto krajine ešte záleží.
Priamo do tohto boja sa opäť rozfúkal oheň kvázi vojny medzi Ficom a Pellegrinim. Promptná kritika absurdnej politiky, v ktorej sa rovnako, ako kedysi Mečiar a v Česku Babiš, Smer stavia do role martýrov, je falošným hlasom. Je to v podstate reakcia na ohlásenie spájania demokratických síl, ktoré sa síce vôbec nedokáže uskutočniť (čo je asi na iný článok). Aj napriek tomu badať strach, ktorý aj po takej dobe dokáže vzbudiť predstava, že aj taký milovaný politik, akým bol Mečiar, mohol byť porazený, ak ľudia pochopili, že Slovensko je na ceste do čiernej diery. Fico má však jedno šťastie - ľudia rýchlo zabúdajú.
Dnes bola oznámená možná spolupráca s Hlasom od ďalšej podivuhodnej odrody - Dobrej voľby. To, čo sa nedarí prodemokratickým politikom, krásne tvorí opačná garnitúra. Všetko cez hranú nenávisť a falošné súperenie.
Veď predsa, všetci príčetní vieme, že im ide o veľa.
