Ak tento nadpis vyznieva trošku zmätenie, o to lepšie vystihuje súčasnú politickú scénu na Slovensku. Síce je o Slovensku známe, že je „krajinou zázrakov", v negatívnom slova zmysle; kde ministerské stoličky obsadzujú nekompetentní ľudia a obsadenie samotných ministerských kresiel sa mení spolu s aktuálnom politickou klímou, avšak vymenovanie Migaľa za ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie otvorilo ďalšiu „pandorinu skrinku", ktorá vo veľkej miere oslabuje vieru v demokratické hodnoty. Na tento pohľad dokonca upovedomil aj samotný prezident, ktorý síce nešetril ostrými slovami, ale vzápätí poslušne uviedol nového ministra do úradu. Samozrejme, jeho emotívny prejav bol motivovaný čisto stranícko-antagonistickými postojmi, ktoré Pellegrini neváhal kopírovať od predsedu strany Hlas ešte v čase, kedy „nespokojní" straníci po prvýkrát prezentovali svoje postoje verejne.
A tu sa dostávame k ďalšiemu absurdnému prezentovaniu bezchrbtového charakteru, ktorý tak nejako zapadá do zúboženej morálnej charakteristiky politika, nijako sa nevymykajúceho slovenského politickému spektru. Aj táto veta znie kostrbato a tým len odzrkadľuje aktuálnu situáciu, v ktorej sa nový minister Migaľ a jeho štátny tajomník Šalintroš všemožnými vyjadreniami prekryť tento bohapustý kšeft, ktorý štvornásobný premiér krajiny kedysi považoval za neakceptovateľné kupčenie s postami.
Aj keby to nový minister Migaľ myslel úprimne (o čom sa dá silne pochybovať), prijatím tejto vysokej a finančné vysoko hodnotnej pozície sa absolútne ponížil. Jeho postoj je totiž nekonzistentný. Na jednej strane v úvode rebélie tvrdil, že im vôbec nejde o posty a silne sa ohrádzal voči obvineniam zo strany predsedu strany Hlas a „nestraníckeho" prezidenta SR, aby teraz s radosťou a až takmer víťazoslávne prijal ministerské kreslo, o ktorom sa mu na začiatkoch politickej kariéry ani len nesnívalo. Jeho morálny kredit je tak pod bodom mrazu... Pre celoživotných oportunistov to však nie je žiaden problém - o čom svedčí aj najnovšie oznámenie o zámeroch založiť vlastný politický subjekt. Podčiarknuté a zhrnuté, ministerský post padol veľmi vhod - mediálneho priestoru sa Migaľovi ujde dostatok.
Ak sa ešte v krátkosti vrátime k vyjadreniam premiéra, ktorý sa tak snaží navodiť dojem, že sa predčasných volieb nebojí, že je schopný vytvárať až takéto nevídané a nechutné politické kšefty... Nuž raz, časy sa menia a ako sa hovorí: „Zúfalé časy si vyžadujú zúfale činy". Premiér ich však označil za niečo potrebné. Jeho voliči to pochopia (lebo nechápu) - a my ostatní máme znova o dôvod viac vyjadriť svoj protestný hlas!
