Vláda slovenskej republiky absolútne rezignovala na spravovanie krajiny. Namiesto toho, už niekoľko týždňov (v omnoho väčšom objeme ako predtým) dennodenne vnáša do spoločnosti nepokoj. Jej nástrojom je šírenie strachu pred nepriateľmi, ktorých cieľom je rozvrátenie republiky. Agresívny slovník, ktorý sa vo veľkom podobá heslám najtvrdšieho obdobia komunistickej totality, slúži na zastrašovanie občanov a burcovanie vlastných sympatizantov, ktorí pri pocite ohrozenia majú nájsť svoje istoty v tom, v ktorého často bezhranične veria. Jej nepriatelia sú reálni (opozícia), ale čoraz častejšie domnelé subjekty a indivíduá, ktoré majú byť údajne podporované tajomnými zahraničnými silami. Vládna garnitúra sa neštíti porovnávať situáciu s historickými, ale aj súčasnými protestami z medzinárodnej scény - konkrétne k tragicky končiacemu ukrajinskému Majdanu a rovnako aj nedávnym protestom v Gruzínsku. Vytváraním podobných nezmyselných konštruktov tým vlastne vláda nepriamo potvrdzuje, že nie je správne, ak občania súhlasia s tým, že sme súčasťou Európskej únie a NATO.
Samotný fakt, že podobné premisy postrádajú základné logické súvislosti, dosvedčujú aj protichodné tvrdenia, kedy na jednej strane strana Hlas vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami predstaviteľa strany Smer, že otázka vystúpenia zo západných štruktúr má mať otvorené zadné vrátka a na druhej strane ostro vystupujú proti tomu, ak občania rovnako nesúhlasili s postojmi, ktoré mimochodom vzbudzujú extrémne vášne a burcujú k istému typu protiprávneho konania. Podobnou mentálnou gymnastikou sa dnes predviedla aj hlava štátu, ktorá evidentne pristúpila na rolu pomocníka v tejto agresívnej politike, ktorá naplno mení klímu v celej spoločnosti.
Že je tomu tak, dosvedčujú aj rozhovory, postoje, diskusné príspevky....či už od angažovaných občanov, ale čoraz vo väčšej miere aj od mladých ľudí a pacifistických prívržencov staršej generácie. Tí často skutočne prežívajú neskutočnú neistotu a reálny strach o to, čo krajine hrozí. Mohol by som o tom písať z vlastného života. Strach, ktorým s ľahkosťou vládne „autority" narábajú, nedravo pôsobí na psychiku občanov. Preto aj list združenia psychiatrov a psychológov je extrémne varovným signálom, že spoločnosť je momentálne varným hrncom, ktorý nie je pod kontrolou. Dôsledkami, verím, nikdy nebude otvorené násilie, ale skôr nesmierna frustrácia z toho, že tí, ktorých si ľudia zvolili, aby spravovali krajinu, na jej spravovanie úplne rezignovali.
Skúsme si ešte predostrieť taký príklad, že dnes by prezident Francúzska predniesol prejavy, v ktorých by informoval o pripravovanom puči, ale zároveň by ani samotní členovia parlamentných bezpečnostných a obranných výborov netušili, že čo vlastne, a od koho, hrozí. Treba to pomenovať pravým slovami. Vláda stráca kontrolu nad krajinou - nevie vládnuť. Jednak na to nemá odborné kapacity a vôbec jej ani o spravovanie krajiny nešlo. Dnes však navyše zápasí aj s tým, že si sotva vie udržať aj minimálnu parlamentnú väčšinu. A za tieto problémy predsa nikdy nemôže niesť zodpovednosť ten, ktorý „nezablúdi" - vinníkom pády jeho vlády a všetkých problémov má byť každý občan, ktorému na budúcnosti Slovenska skutočne záleží!
Zastrašovanie je silnou zbraňou. Funguje u šikanujúcich na škole, u výpalníkov v mafii. Bohužiaľ, je celkom efektívnym nástrojom aj v politike - najmä vtedy, ak by občania rezignovali na ideu života v demokracii...
