Dôkazom toho je aj nedávny nový zákon z dieľne francúzskeho prezidenta Sarkózyho, podľa ktorého došlo pod hrozbou peňažného, prípadne tvrdšieho trestu, k zákazu nosenia oblečenia, ktoré úplne zahaľuje tvár.
Síce sa tento zákon vo svojom znení nedotýka výhradne cudného oblečenia moslimských žien, ale hocijakého oblečenia (napr. šatky, kukly...), jeho vznik sa s moslimskými burkami viaže.
Korene tohto problému siahajú do obodbia, kedy sa začal spor o fotenie sa na občianske preukazy, čo moslimské ženy tvrdo odmietali urobiť bez čiastočnej pokrývky hlavy. Nasledovali zákazy nosenia moslimských šatiek v školách.
Tento problém sa ukázal ako dosť atraktívna téma, čo nacionalisticky orientovaní predstavitelia francúzskej vlády (ktorá nemá ďaleko od ultra-pravice Le-Pena) využili.
Z marginálnej veci, ako sú od hlavy po päty zababušené ženy, a ktorých takto chodí po mestách minimum sa stala celonárodná téma no.1.
Druhým faktom sú značne protirečivé, niekedy až absurdné argumentácie zástancov nového zákona.
Tí sa oháňajú rôznymi dôkazmi potreby zákazu, s cieľom presvedčenia o jeho akútnej nevyhnutnosti.
bezpečnostný faktor: Podľa tohto tvrdenia je zákon potrebný pre zvýšenie bezpečnosti. Všetko v súvislosti so stálou hrozbou terorizmu. Táto hrozba skutočne existuje a je permanentne reálna.
Ako však súvisí so zahalenou ženou? Myslím, že nijako. Neexistuje žiadna preukázateľná súvislosť medzi burkami a teroristickými útokmi, práve naopak, tie uskutočňujú najmä ľudia, ktorí sú oblečení v bežnom oblečení.potreba prispôsobenia sa našej kultúre: "Žijú vo Francúzsku, tak musia rešpektovať naše hodnoty!" Do akej miery narúša žena v burke naše hodnoty? Priznávam, je to určite čudný až desivý pohľad, ale ešte raz - do akej miery nerešpektuje naše hodnoty?
Práve naopak, tieto hodnoty si zákazom podkopávame samy (myslené ako Francúzi a západný svet). Naše hodnoty sú predsa hodnoty individuálnej slobody, slobody prejavu, náboženstva, sebaprezentácie.
Že my sa musíme prispôsobovať hodnotám moslimského sveta, keď tam cestujeme? - áno, ale oni sú autokraciami a teokraciami. My si hovoríme liberálna demokracia!!! Chceme sa znižovať na úroveň spomínaných politických systémov?
Keď chce byť niekto zahalený, tak nech je (takáto žena aspoň neničí mravnosť mužov, pretože nie je príliš výstredná).namiešavanie falošného feminizmu: Tento argument súvisí s, už vyššie spomenutou, dobrovoľnosťou nosenia burky. Burka nie je oficálnym symbolom islamu. Je v podstate dobrovoľným vyjadrením svojho postoja. Niekedy však je jej nosenie ženou vynútené manželom. A to práve zástancovia zákona označujú za porušovanie našich hodnôt. Nie je možné zistiť, či burku nosí žena dobrovoľne, alebo dobrovoľne - nasilu. Tento zákon preto podľa zástancov nie je proti nim, ale pre nich. Aby mohli slobodne chodiť po meste - v hocijakom oblečení.
A feministky naleteli, naleteli tejto mašínérii podvodu na vlastnom obyvateľstve. Naleteli hnusnému nacionalistickému populizmu. Došlo k desivému spojeniu - došlo k spojeniu nacionalizmu, populizmu a feminizmu.
Zákazom chcú pozdvihnúť postavenie žien, ktoré v podstate len zhoršia. Riešia oblečenie ženy a pritom existuje tisíce z nich, ktoré denne dostanú pár faciek od agresívneho manžela.
Argumentov za zákaz by sa dalo nájsť ešte viac. Ale rovnako by sa dalo postupovať aj z ich negáciou a poukázaním na ich nesmiernu protirečivosť a hlúposť.
V skutočnosti ide len o jednu veľkú politickú bublinu, ktorej snahou je získanie popularity v očiach voličov, ktorí slepo naleteli umelo nastolenému problému.
Problémom je strach, strach z moslimov. Stach z ľudí, z ktorých území Francúzsko profitovalo a profituje dodnes. A tento strach je ľahko využiteľná téma.
Ak zástancovia zákazu odmietnu čisto protimoslimské zameranie, tak sa stavajú proti hodnotám liberálnej demokracie. V nej každý jednotlivec disponuje základnými slobodami. A typ oblečenia nemôže medzi ne určite patrí.
Tento akt môže spustiť lavínový efekt. Dnes nám zakážu oblečenie, zajtra niečo viac...
Možné riešenie
Ak by tento problém bol taký akútny a francúzska vláda by mala úprimný, podotýkam úprimný a nie falošný záujem na jeho vyriešení, tak by sa snažila dôjsť ku kompromisu. Ním by bolo napríklad povinnosť odhaliť tvár v úradnom styku, inak by zahalená žena/alebo ktokoľvek iný nebol obslúžení. To by malo logiku a význam, nie?
