Je to akosi zakorenené takmer v každom človeku, že nedopraje. Nedopraje nikomu. Ako keby sme sa riadili heslom: Ak nemôžeš mať ty, nebude mať ani nikto iný. Neviem či je to deformáciou myslí z komunistických časov, alebo čím to je. Zrejme sčasti aj áno, pretože pri mojom pobyte v západnej Európe som sa stretol s oveľa väčšou dobrosrdečnosťou a doprajnosťou tamojších obyvateľov. A u nás Slovákov je tento jav veľmi zriedkavý. Sme pohostinní k cudzincom ale lakomí k svojim vlastným.
A potom sa len čudujeme a čudujeme, že prečo je ten svet taký smutný a plný nešťastných ľudí.
Vedel by som uviesť desiatky príkladov nedoprajnosti, ale len málo príkladov štedrosti.
keď som pracoval v zahraničí, tak ma srdce bolelo pri pohľade na mojich krajanov, ktorí si neuveriteľne dokázali hádzať polená pod nohy. Podrazy v zamestnaní neboli ničím neobvyklým a to v kontraste so súdržnosťou poľských kolegov vyznievalo ako najhoršia nočná mora.
alebo v škole pri kopírovacom stroji. Keď v ňom ostalo 20 centov a dotyčný naprázdno stlačil kopírovanie, len aby náhodou niekto za ním nemal 2 listy skopírované zadarmo.
...zdá sa to nepochopiteľné, ale bohužiaľ je to realita dnešných dní.
Tento pesimistický úvod vytvára dojem, že ľudia už naozaj nemyslia na dobro iných. Preto ma môj včerajší zážitok pri vianočných nákupoch milo prekvapil.
V jednom obchodnom dome som si skúšal zimný kabát. Boli naň vynikajúce zľavy, takže už sám o sebe bol výhodnou kúpou. Zrazu sa pri mne zastavila pani v starších rokoch, možno 60, nevyzerala vôbec namyslene. Pôsobila takým jednoduchým dojmom.
Do ruky mi strčila lístok, na ktorom bola zľava 5 EUR na výrobky tohto predajcu. Povedala mi, že ona sa sem išla len pozrieť, ale nič si neplánuje kúpiť. Tak, že by bola toho lístka škoda a mám využiť zľavu ja.
Nuž. Ostal som veľmi prekvapený a na očiach som jej videl nesmiernu radosť z toho, že mohla niekomu urobiť dobrý skutok. Cítil som, že tá pani je veľmi šťastná, šťastnejšia ako keby dostala zľavu ona sama.
Popriala mi všetko dobré a vytratila sa. Skoro som ani nestihol poďakovať, bol som naozaj dojatý.
Dojatý som bol nie z tých 5 EUR samozrejme, ale z princípu. Bol som dojatý z toho, že stalé sa medzi nami nájdu ľudia, ktorý nezištne darujú a robí ich to vskutku šťastnými.
Každý z nás by si mal brať príklad. Samozrejme, nie každý má peniaze na rozdávanie, nie každý ma voľné kupóny na zľavy. Nemusíme nič darovať, nič materiálne, nič konkrétne.
Pre lepší svet by stačilo jediné.
Stačilo by nezávidieť v myšlienkach, nepriať zle. Stačilo by sa radovať zo šťastia iných.
Ak sa budeme viac tešiť zo šťastia iných, nebude viac smutných ľudí vo svete!
