Táto rakovina ľudstva (futbalové výtržníctvo) je stále na vzostupe. Paradoxne k tomu prispieva strach z terorizmu, moslimov a imigrantov, ktorý vštepuje ľuďom po celej Európe potrebu, stavať sa pod ochranný plášť nebezpečných nacionalistických tendencií.
Kedysi som pozeral pútavé dokumenty Rossa Kempa, ktorý putoval po Poľsku a Rusku, rovnako aj po Británii a sledoval nádherné prepojenie futbalových ultras na neonacistické združenia, respektíve na skupiny, propagujúce antisystémové riešenia. A aj teraz môžeme byť svedkom toho, že chuligánstvo a neonacizmus kráčajú ruka v ruke. Za sebou nechávajú zdemolované ulice, rozbité hlavy, modriny. U ľudí, ktorým sa absolútne protivý akýkoľvek typ zbytočného násilia spôsobujú zdesenie a nechuť.
A práve teraz, v čase šampionátu, kedy sa tak intenzívne kladie dôraz na bezpečnosť, futbaloví "zbabelci" cítia šancu. Venovalo sa im málo pozornosti a nastal pre nich čas ukázať svoju silu. Najprv samozrejme slovne, či už vzývaním ISIS (aj keď to bolo myslené ako demoštrácia sily a nebojácnosti), bučaním na ruskú hymnu (ja by som napríklad na znak odporu sedel), napodobňovaním opičích zvukov... Všetky tieto primitívne prejavy sa neskôr preniesli do pästných súbojov, demolovania reštauračných zariadení a včera na štadióne aj do bezhlavého útoku, dokonca aj na deti a ženy.
Človek tak s úžasom sedí a prizerá sa tomu, ako sa Europánia ničia sami. Možno niekde v tajnom byte sedí potenciálny terorista a nesmierne sa baví, ako sa národy Európy snažia bojovať za bezpečnú Európu.
