Bol toho plný internet. Videá, hlásajúce nebezpečenstvo katastrofy v podobe teroristického útoku, zaplnili youtube ako potkany zákopy vojakov pri Passchendale. Tieto neuveriteľne chytľavé. priam nákazlivé kompilácie, preplnené množstvom "rukolapných dôkazov" sa vtreli do myslí množstva ľudí. Táto nebezpečná infiltrácia dokonca nakazila aj množstvo mojich známych (inak celkom racionálne zmýšľajúcich ľudí) a človeku trvalo dosť dlho, pokiaľ nasadil správne antibiotikum, ktoré ich priviedlo na cestu normálnosti.
Tí odolnejší (ktorých je naďalej stále viac) buď podobné video vypli po jednej minúte, prípadne ho dopozerali, avšak nie so strachom v očiach, ale s úsmevom na tvári.
Mne sa však pri podobných táraninách moc usmievať nechce. Prečo?
Pretože podobné veci sú veľmi zhubnou cestou, ktorou ak človek kráča, jeho život stráca zmysel. V prvom rade, odhliadnúc od všetkých starostí všedných dní, ktorých je v živote skutočne neúrekom, človek je stvorený žiť v radosti. Chceme, či nechceme, musíme uznať, že optimistickí ľudia sa vedia skutočne radovať zo života. Podobné videá optimizmus nevideli ani z diaľky. Optimizmus síce neznamená, vždy nazerať na všetko v ružových okuliaroch a nevšímať si realitu. Podobné videá a konšpirácie však s realitou moc spoločného nemajú...
Fanatizmus a šialenstvo - číha v každom z nás
Pristavili ste sa niekedy pri tom, ako pri čítaní správ alebo pozerají televíznych novín túžite vidieť senzácie? Senzácie, ktoré sú často v podobe nesmiernych ľudských tragédií a katastrof? Ja som sa tak zobudil mnohokrát...a vždy som sa pýtal "prečo". Prečo sme tak silne nalepení v sieti správ, keď sa vo svete stane niečo zlé? Tsunami, zemetrasenie, auto v divákoch na pretekoch...ľudia sa o tom rozprávajú, polemizujú, kupujú si viac noviny, časopisy, hľadajú videá a fotoreportáže... Je to v každom z nás.
Je ťažké ovládať tú silu, ktorá človeka tak púta k negatívnym veciam.
Podobne je tomu aj vo svete konšpirácií a bludov. Stačí sa len pozrieť na predajnosť Brownových kníh. Bez ohľadu na vierovyznanie, knihy plné fantazmagórie a hlúpostí, historicky neoverených faktov, konšpiračnej symboliky sú proste in.
Nemožno sa potom čudovať, že množstvo ľudí, v očakávaní niečoho "veľkého" sledovalo olympiádu a čakalo na katastrofu. Na katastrofu, ktorá neprišla...(našťastie)
Množstvo vecí medzi nebom a zemou
Že svet ovláda niekoľko židovských rodín, že farmaceutické spoločnosti úmyselne vyvíjajú lieky, aby sme boli ešte viac chorí (respektíve, aby sme potrebovali stále nové lieky), že Američania výbojmi posielajú tsunami na Japonsko, že NASA už roky komunikuje s mimozemskými civilizáciami, ktoré obsadia svet, že Mayovia stanovili koniec sveta, že do nás montujú čipy, aby nás ovládali...
...ľudia, ktorí žijú v podobných obrazoch sú ovládaní. Nie však čipmi, ale výplodmi šialencov a fanatikov, ktorých buď vzrušuje pocit, že nesú posolstvá (falošné posolstvá) alebo jednoducho naletia ľuďom, ktorí v podobných veciach nájdu jediní zmysel svojej existencie. Je mi ich ľúto...
Samozrejme, sú veci medzi nebou a zemou, ktorým nerozumieme. Existujú tajné organizácie (slobodomurári, ilumináti), existujú mágovia, skryté dohody korporácií, existuje vplyv farmaceutických spoločností, peniaze skutočne hýbu svetom.
Sú jednoducho veci, ktoré sa dejú a nevieme o nich, ale ich ani nedokážeme ovplyvniť.
Žiť však v permanentnom upodozrievaní, strachu, hľadaní spyknutí, konšpirovaní nie je prostriedkom ako sa zmieriť so životom, ktorý je tak často záhadný.
Nove plány iluminátov
Na záver perlička dnešného dňa. Ilumináti na práve skončenej olympiáde nepodnikli žiadne kroky k zmene svetového rádu. Na tejto stránke je to vysvetlené, ako rozvážny krok. Bádatelia sa jednoducho nechali zmiesť falošnými informáciami...:-)
http://www.svatantra.cz/novinky/nasa-potvrzuje-invazi-ufo/
Nuž, príbeh pokračuje. Ževraj zaútočia znova na Japonsko a to znova silnými tsunami.
Týto šialenci vždy nájdu spôsob, ako ospravedlniť svoju hlúposť a stupídnosť. Podobne ako Svedkovia Jehovovi, ktorí na x-krát prerábali dátum apokalypsy, aj oni sa radi hrajú s triezvym uvažovaním, často zúbožených a psychicky labilných, ľudí...
Ja osobne sa riadim lepším pravidlom. Snažím sa nežiť v strachu a žiť tak, ako by práve teto deň mal byť mojím posledným. Nik z nás totiž nevie, či ním naozaj nie je...
