Jazykom "štvrtej cenovej"... inak sa asi nedá

A zrejme to aj tak nepomôže. Medzi nami navždy budú ľudia tolerantní, ale aj takí, ktorí myslia iba na seba. A niekde v strede sa nachádzajú neidentifikovateľní - mudrlanti, špekulanti, samozvaní experti...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Včerajší výbuch premiéra Matoviča som tak nejak cítil v kostiach. Poznám to zo školských lavíc, že slová o slobode a zodpovednosti vedia padnúť na úrodnú pôdu - ale iba tak na 70 percent. A presne to vychádza, ak premiér hovoril o tridsiatich percentách ignorantov. Mysleli by ste si, že nemôžem porovnávať rozpravy so žiakmi s dospelými ľuďmi? Chyba! Vek, ktorý nás predurčuje byť dospelými nesvedčí o skutočnej vyspelosti človeka. 

Nie, nehrám sa ani zďaleka na toho najmúdrejšieho a najtolerantnejšieho človeka, ale pochopiť, že je medzi nami vírus, ktorý nebezpečný skutočne je, pre mňa vôbec nebolo ťažké. Stačilo mi sledovať zábery z čínskeho Wu-chanu z konca minulého a začiatku tohto roka. Tvrdé represálie voči nezodpovedným občanom alebo jednoducho voči tým, čo nechceli ísť na testy alebo do karantény, boli na dennom poriadku a málokto by vtedy veril, že to nie je len výstrelok diktatúry. 
V západnom svete k takýmto krokom vlády a silové zložky nedokážu pristúpiť - lebo demokracia (nič proti nej nemám, ale tak to je). A preto bolo krásne sledovať, ako sa Slováci a rovnako aj občania iných krajín zodpovedne stavali k tzv. prvej vlne epidémie. Márne sme si namýšľali, že vieme byť zodpovední...
Tu sa musím zastaviť a logicky sa pozrieť na odhady. Nehodno zovšeobecňovať, pretože drvivá väčšina občanov zodpovedná bola a bola zodpovedná aj neskôr, po uvoľnení opatrení a rovnako bola zodpovedná aj pri príchode tzv. druhej vlny, ale istá skupina na to jednoducho kašľala a kašle. 

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opatrenia najskôr dodržiavali, ale to zrejme iba preto, lebo sa jednoducho báli o svoj život alebo sa báli pokuty. Akonáhle však zistili, že nejdú zomrieť a akosi ani nezomiera nikto v ich okolí a že im nikto nedá pokutu, ak si zvesia rúško pod nos alebo úplne, alebo keď zistili, ako ľahko oklamať semafor - ich zodpovednosť sa vytratila. Ak sa k tomu pridala ešte slabá miera trestania porušení nariadení, tak sa ich počet jemne zvyšoval. 

Dalo by sa dlho písať, množstvo slov a článkov, pretože kvantum situácií a rozhovorov, ktoré som si nechtiac prečítal, započul alebo sa do nich priamo dostal svedčia o tom, že mnohí ešte nič nepochopili. Toto nie je len o konšpiráciách. Tie dozaista tvoria základ hlúpostí, ale korienok siaha niekam do ľudskej mysle, ktorá je skrýšou všetkého možného. Tá nesmierna kopa mudrlantov, expertov, špekulantov, konšpirátorov a smutné, že aj oportunistov proste nikdy nezmizne. A ak aj zanikne, vznikne opäť. A to sa deje aj teraz, v tejto situácii. Rovnako nezmizne ani ľudský egoizmus a ľahostajnosť - zažil som tieto situácie aj vo vlastnej rodine, na pracovisku, na ulici, v obchodoch...

Skryť Vypnúť reklamu

Neskutočný paradox

Z mojej vlastnej skúsenosti som ostal prekvapený, ale aj smutne zhrozený, že často ľudia, ktorí sa museli nesmierneho množstva vecí vzdať, dodržujú pravidlá, stanovené na zabraňovanie alebo zmiernenie šírenia (ruky-rúško-odstup).

Poznám spevákov, hudobníkov, zvukárov a majiteľov reštaurácií a hotelov, z ktorých mnohí prišli kompletne o príjem, z ktorých mnohí nesmú cestovať za pracovnými príležitosťami do zahraničia, nemôžu sa venovať tomu, čo ich napĺňa, baví a živí! Väčšina z týchto ľudí sa zodpovedne stavajú k opatreniam, uvedomujúc si, že ich dodržiavaním môžu získať aspoň niečo stratené.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane často ľudia, ktorí sa ničoho nemuseli vzdať, sú dôchodcovia alebo pracujú ďalej, zarábajú, sú zdraví a sedia si na pifku bez rúška, naďalej chodia do krčmy, barov, na futbal, venujú sa všetkým aktivitám, ktoré vykonávali aj predtým...tak práve tí najviac kritizujú a pindajú, že musia mať rúško 10 minút v obchode. 

Rozum sa zastavuje nad hlúposťou človeka. A myslím, že v tom nie sám. Premiér, ktorého som nevolil a tiež si myslím, že by mohol popracovať na komunikácii, to však včera povedal zo srdca. A mňa vôbec nepohoršil, pretože už najmenej stokrát za posledné mesiace som mal na jazyku oveľa horšie slová... Sám som prekvapený, že som niekedy nevybuchol a že mám ešte stále priateľov, kolegov a rodinných príslušníkov, s ktorými sme sa úplne nepochytili.

Skryť Vypnúť reklamu

Na záver možno len - poučíme sa? Neverím tomu, pretože taký je život. 

Modlím sa však, nech zdravý rozum vyhráva a to čo najviac. Ak tvoj rodinný príslušník alebo dobrý priateľ skončí v lepšom prípade v nemocnici, vtedy ti už rúško nepomôže a ver mi, odstup budeš musieť rešpektovať!

Marek Strapko

Marek Strapko

Bloger 
  • Počet článkov:  403
  •  | 
  • Páči sa:  80x

Všetci vravia, že som večný optimista. Asi som ten najlepší klaun na svete. Snažím sa nebáť sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáca politikaSpoločnosťZ môjho životaZahraničná politikaŠkolaOsobnosti, zaujímavostiŠportHudbaNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu