Možno aj práve vy patríte k ľuďom, ktorí neznesiteľné teplo panelákov a silné dusno, meteorologicky zaujímavého, leta radi „zabíjate" pri vode. Ja sa k týmto ľuďom hrdo hlásim. Obojživelník v mojom tele sa skrátka nezaprie a či už je to leňošenie na dlhšie alebo aspoň kvalitné zaplávanie niekedy poobede - kúpalisko je moje obľúbené miesto.
Stratené zábrany
Niekto by to mohol brať úplne doslovne a treba povedať, že niekedy je to aj pravda. Nie som však odborník typu Taraba a Kuffa - tieto hodnotenia rád prenechám im. Rovnako aj rôzne tetovačky a iné deformácie, ktoré tak často z pokožky niektorých ľudí vytvoria jašterice a iné (zvieracie) druhy. Rád sa na tom zasmejem, ale taká je predsa sloboda... To predsa automaticky z človeka nerobí niekoho horšieho...či? Kúpalisko je však zaujímavé miesto. S odhodením oblečením a obnažením svojho tela často dochádza k inému zaujímavému úkazu - k obnaženiu svojej duše.
Kúpalisko, okrem osvieženia vodou, plávania a jašenia vo vode, prináša aj možnosti oddychu. Niekto rád počúva hudbu, niekto sní, len tak čumí do blba alebo číta to, čo ho zaujíma. Ja mám hudbu veľmi rád, ale ku kúpalisku sa mi akosi nehodí. Preto mám rád miesta, kde nehučí rádio, plné moderných hitov. Niežeby to bolo kvôli tomu, že som metalista, ale... Ten zvuk vody a prírody jednoducho nič nenahradí. Džavot detí k tomu samozrejme patrí - to je leto. A to dobré čítanie akosi tiež.
No ale čo tie stratené zábrany?
Nechal som sa uniesť a odbočil bez smerovky... Možno to poznáte, možno nie. V živote nosím také malé prekliatie. Volá sa prehnaná vnímavosť. Vie by niekedy veľmi dobrým pomocníkom (keď sme napríklad v dave na festivale ratovali polozomierajúce dievča), ale inokedy je doslova na oštaru. Deje sa to často, hocikedy a hocikde. Otvorená kniha nie je zárukou, že podvedome nepočujete rozhovory iných ľudí. Riešim to tak, že sa vzdialim do bezpečnej vzdialenosti, ale niekedy to okolnosti nedovoľujú. A predsa, niekedy je treba ísť k vode a niekedy na kúpalisko nie som sám - takže nečítam.
A tak si človek vypočuje všetko možné aj nemožné. Od vulgarizmov a primitívnych rečí, po komentovanie iných ľudí, ohováranie (zaobalené do rúška konštatovania čistej pravdy), sťažnosti na šéfov a šéfky, na prácu, kolegyne a kolegov, priateľov, priateliek, manželov a manželiek... Zaznejú tajné sny, nevypočuté prosby, zlyhania vo vzťahoch. Potom opäť niečo povrchné, ako „flexenie" dovolenkou a novým mobilom, aby vzápätí z inej strany odzneli slová preklínania, politické analýzy, ťažké debaty o smrti a zdravotných problémoch najintímnejšej povahy.... Kolotoč sa točí a ťažké témy striedajú úplné malichernosti (farba nechtov)... Je ťažké, vyhnúť sa tomu - najmä ak ťa sprevádza to prekliatie - nesmierna podvedomá vnímavosť.
A niekedy nehovoria len slová. Prehovárajú aj pózy - mladý svalnatý muž, ktorý „klikuje" uprostred kúpaliska, šperky, reťaze a drahé vecičky, vrecko s nápisom „I LOVE SEX", patriace ležiacej mladej žene s vábivou pózou...
Prišla záchrana
Ale niet sa čomu čudovať. Sme ľudia a interakcie k nám prirodzene patria. V ten deň sa ma to však osobne dotklo. Bolo toho moc. Vulgarizmy a ohováranie zo všetkých svetových strán. Premáhala ma slabosť a odhodil som knihu. Nasadil plavecké okuliare a rozhodol sa pre ďalšiu dávku športu. Pod vodou je predsa kľud. Nechcel som už nikoho počuť. Hodil som sa do vody a plával. Okuliare ale začali pretekať, strap bol posunutý. Nervózne som doplával k brehu a nastavoval dĺžku, keď tu razom: „Ďakujem Vám", povedala mi postaršia pani. Nechápal som za čo ďakuje, ale v tom som pochopil. Myslela si, že ju džentlmensky púšťam. Usmiala sa na mňa a vyplávala. V tom som pocítil nesmiernu silu - skutočná láska skrytá v jednom slovíčku. Môj deň bol razom iný. Plával som s radosťou, s radosťou vyšiel na lehátko. Nepotreboval som knihu. Počul som opäť ľudí, zdieľajúcich všeličo, aj to menej správne a pekné...nevadilo mi to už.
Vtedy som to pochopil. Problém bol v tebe kamarát. Ľudí sa musíš snažiť mať rád - a najmä vtedy, keď nesúhlasíš s tým, čo práve robia. V tom je skrytá veľkosť človeka. A že to nemá logiku? Tiež si niekedy hovorím kresťan - to, k čomu nás denne pozýva Ježiš, je práve o tom. Milovať svojich nepriateľov, neposudzovať a žehnať im! Nikto totiž nevie, čo každí z nás prežíva...
Ďakujem Vám pani - boli ste pre mňa Svetlom! Už viem, aké zábrany musím dennodenne odhadzovať zo svojho života!
