Skutočne nepatrím medzi silných ekológov, environmentalistov, prípadne týpkov, čo sa oddane venujú ochrane prírody. Nápad, predmetom ktorého bolo prispieť pomocnou rukou k čistejšiemu lesu sa mi však zdal byť veľmi dobrým. Lokalita bola zvolená a nie náhodou sme chceli pobudnúť na mieste častých stretávok a opekačiek. Tieto miesta, nachádzajúce sa nad našim mestom mám veľmi rád. Nezriedka boli pre mňa útočiskom od hlučného a rušného sveta dneška, miestom, kde som vždy, a najmä v ťažších časoch, mohol nájsť kúsok raja na zemi.
A ako som už písal vyššie, toto miesto sme radi vyhľadávali aj pri našich opekačkách s partiou. A partie ho vyhľadávajú už roky rokúce. Možno práve pre túto skutočnosť je tu možné nájsť všeličo - od plechoviek piva, energy drinkov, sáčkov, až po poloplné fľaše. Ľudia v opojení, a často aj tí triezvi, zabúdajú v lese mnohé z vecí, ktoré už pre svoj život nepotrebujú. Každý chápe, že mám na mysli odpadky.
Nostalgia a ľútosť nad hriechmi mladosti
Preniklo to najmä mňa. Zrejme kvôli faktu, že ma nikdy nenapadlo pozbierať nejaké veci, ktoré nezodpovední v prírode nechali. A možno aj preto, lebo aj ja som často odhodil nejakú tú vec do kríkov, prípadne odignoroval odlietajúce papiere od mojich, už sa opekajúcich, klobások.
S človekom je to niekedy tak. Mnohé z vecí si začne všímať až časom. Šialený puberťák alebo človek, ktorý si vôbec neváži prírodu je rád, že je s partou pri ohni, nasáva jedno za druhým a napcháva sa klobáskou so slaninkou. "Čo tam po tom sáčku, čo tam po tej fľaši", určite som si kedysi povedal aj ja.
Výsledok tohto postoja je jasný a mohol ho dnes vidieť každý z nás.
Za dve hodinky zbierania, v nerozľahlej lokalite sme siedmi chalani a jeden pes (nezabudol som na teba Max) nazbierali viac než 15 vriec všeličoho možného. Mnohé veci, ktoré zbytočne ležali v tomto nádhernom prostredí Strážovských vrchov... Tieto pripomienky rôznych akcií jednotlivcov a skupín ležali pred nami vo vreciach, pripravené na odvoz. Mňa osobne zaujal najmä niekoľko štvorcových metrov meriaci igelit. Pekné gesto od jeho bývalého majiteľa. V tomto prípade sa určite nejednalo iba o nedopatrenie:-)
Prišli len starší
Tá moja nostalgia ľahostajnosti bola možno spôsobená aj touto skutočnosťou. Všetci "zberači" sme už chalani, takmer všetci nad 25. Mne osobne to prišlo zaujímavé. Poviete si, že prečo by malo byť?
Ja neviem. Moja mama na to povedala, že je to znakom silnej a zdravej generácie. Nechcem to moc rozoberať, aby to nevyznelo povýšenecky, ale niečo možno na tom pravdy bude. Všetci máme radi prírodu a duchaplné zážitky a akcie.
A verím, že takých skupín je na Slovensku oveľa a oveľa viac.
Aj keď som spočiatku krútil očami nad návrhom tejto akcie, teraž už vôbec neľutujem. Práve naopak - vrelo odporúčam aj ostatným ľuďom. Skúste, zorganizujte niečo podobné.
Určite aj vo vašom meste, respektíve niekde v okolí existuje miesto, kde sa chodí opekať. Zožente ľudí, výjdite si do prírody. Je to určite lepšie, ako premárniť piatok kdesi v zafajčenom bare a potom celú sobotu vyspávať opicu.
Super akcia sa dá zorganizovať aj v sobotu ráno, v prírode. Možno si aj čosi opiecť a možno aj vypiť a k tomu urobiť niečo pre tú našu "Matku prírodu". Nezabúdajme, že máme iba jednu jedinú!
PS: Možno taký posledný zaujímavý postreh. Podľa facebookovej pozvánky malo byť na tejto akcii oveľa viac ľudí. Paradoxne prišli väčšinou tí, ktorí na Facebooku nie sú.
Aj na tomto asi niečo bude.
Život treba žiť v reálnom svete...a Facebook ním dozaista nie je:-)
